CINOBAŇA. Archeológovia, ktorí 11. mája nadviazali na prvú výskumnú etapu unikátneho žiarového pohrebiska pod vrchom Strieborná, majú plné ruky práce. Počas uplynulých dvoch týždňov sa im podarilo začistiť dve sondy. Minulú stredu mali preskúmaných päť nových hrobov.
„V porovnaní s vlaňajším výskumom sa ukazujú tie isté hrobové konštrukcie. To znamená hroby s kamennými skrinkami, okolo ktorých sú kamenné vence a majú bohatú keramickú výbavu. Pri urnách sme objavili ďalšie keramické prílohy ako amfory, vázičky alebo šálky,“ informoval Vladimír Mitáš, vedúci terénnych prác a do pozornosti uviedol bronzové predmety, ktoré archeológovia objavili minulý utorok v dvoch hroboch.
Objaviť prameň nie je jednoduché
Na žiarovom pohrebisku pod Striebornou doposiaľ archeológovia nachádzali prevažne železné predmety. Minulý týždeň začali odkrývať hroby zo staršieho obdobia kyjatickej kultúry. V nich objavili bronz.
„Je veľmi pravdepodobné, že v starších hroboch budeme nachádzať bronzové predmety, pretože v staršom období kyjatickej kultúry nemali ľudia znalosti o spracovaní a výrobe železa. Používali prevažne bronzovú industriu. Urna v jednom z odkrytých hrobov obsahovala bronzovú ihlicu. V ďalšom hrobe sme objavili bronzovú ihlicu spolu so zvyškom bronzového kosáka. Podľa tohto nálezu usudzujeme, že ide o hrob ženy, pretože zvyšky bronzových kosákov boli spravidla vkladané práve do hrobov žien. Potvrdzujú to aj výsledky antropologických analýz výskumu v Radzovciach a Kyjaticiach. Nájdené bronzové predmety poputujú do Archeologického ústavu v Nitre, kde ich v chemickom laboratóriu očistia a zakonzervujú. Je pravdepodobné, že aj tento rok pripravíme výstavu objavov zo žiarového pohrebiska pod Striebornou. Všetok materiál z náleziska by mal byť uložený v lučenskom múzeu, kde by bol prípadne aj vystavený.
Miroslav Peťko z Lovinobane, ktorý odborníkov na nálezisko upozornil, sa aktívne podieľa na výskumných prácach. Jeho snom je objaviť prameň, pri ktorom by mohli byť uložené unikátne bronzové predmety.
„Ľud kyjatickej kultúry uctieval pramene a ukladal k nim významné bronzové predmety ako napríklad meče alebo šálky. Týmto spôsobom si uctieval božstvá. Keďže sa pohybujeme v regióne, ktorý je bohatý na minerálne pramene, je jeho objav dosť pravdepodobný. Aj v oblasti, kde prebieha výskum, sú na mape zakreslené pramene, takže naozaj existujú. Zatiaľ nás však plne zamestnáva pohrebisko a tak po prameni nepátrame. Na Slovensku sú známe náleziská, kde významné bronzové predmety boli uložené práve v blízkosti prameňa. O tom, či je takýto nález pravdepodobný aj tu pod Striebornou, môžeme zatiaľ len polemizovať. Nemenej zaujímavé by určite bolo preskúmanie neďalekej súvekej osady, ktorej polohu už poznáme, alebo presondovanie hradiska. Narezaním valu by sme si overili, akou stavebnou technikou ľud kyjatickej kultúry vybudoval opevnenie. Našu pozornosť pútajú aj mohylovité útvary, ktoré signalizujú, že by mohlo ísť o mohyly, a to aj z obdobia ľudí kyjatickej kultúry. Pokiaľ sa to vedecky nepotvrdí archeologickým výskumom, tak môžeme hovoriť len o dohadoch. Zatiaľ je potvrdená len osada, pohrebisko, hradisko a pseudokrasová jaskyňa so stopami osídlenia ľuďmi kyjatickej kultúry,“ uviedol V. Mitáš.
Pochovávanie malo svoje pravidlá
Výskum žiarového pohrebiska archeológom potvrdil, že pochovávanie v časoch mladšej a neskorej dobe bronzovej malo svoje pravidlá. Poloha hrobov sa dá predpokladať, pretože sa nachádzajú v pravidelných líniách, ktoré sa pretínajú v pravých uhloch.
„Vtedajší ľudia dokázali dokonale využiť priestor medzi hrobmi a tiež celého pohrebiska. Povedal by som, že sa správali veľmi úsporne. Medzi staršie hroby zapúšťali hroby v mladšom období. V ich umiestnení určite zohrávali dôležitú úlohu aj príbuzenské vzťahy. Na tomto pohrebisku máme zachytenú 500-ročnú kontinuitu žiarového pohrebného mýtu. Všetci nebožtíci boli dokonale spálení a bol im vystrojený okázalý pohreb. Domnievam sa, že vybudovanie hrobu si vyžadovalo veľa síl a energie. Kamene, z ktorých sa vytvorila kamenná skrinka, museli ľudia nazbierať, pripraviť, očistiť a prípadne osekať do požadovaného tvaru. Rovnako ako bolo pravidlom nebožtíka spáliť, tak aj rozmery skriniek boli vopred určené. Aj sortiment nádob a predmetov, ktoré sa dostávali do hrobu, bol stanovený. S pozostatkami nebožtíka putovalo do hrobu len to, čo bolo dovolené – zakrytá alebo nezakrytá urna a nádoby s vodou, mliekom, medovinou a inými nápojmi a stravou, ktoré mŕtveho sprevádzali na druhý svet. Nič sa nemohlo vymykať kultu a náboženstvu tej doby. Vtedajší ľud uctieval astrálne božstvá, pričom najvyšším bolo Slnko. Slnečná symbolika je premietnutá aj na objavenej keramike. Nachádzame na nej štylizované slniečka, čiže rozetky alebo slnečný kotúč štylizovaný v podobe koncentrických kruhov, ktorý sa objaví na dne šálky alebo misy,“ vysvetlil archeológ, ktorý by chcel celé pohrebisko komplexne preskúmať. Výskumné práce však sťažujú komplikované pôdne pomery a kamene. Hrobové konštrukcie sú malé architektúry, ktoré treba jemne odkrývať. Pracovať sa rýchlo nedá, pretože všade sú črepy,“ podotkol V. Mitáš.
Bronziari a kameň so záhadnými znakmi
Doterajšie objavy nasvedčujú tomu, že v osade sa vyrábali bronzové aj železné predmety. Archeológom však zatiaľ chýbajú priame indície, pretože nenašli žiaden kadlub na odlievanie bronzových predmetov. Preto len nepriamo usudzujú, že nájdené bronzové predmety sú miestneho pôvodu.
„Ide o výrobky, ktoré sú typologicky bežné pre obdobie staršej kyjatickej kultúry. Nepredpokladáme, že by ich sem ľudia doniesli alebo získali výmenou. Je veľmi pravdepodobné, že rovnako ako sme našli železné kováčske náradie, objavíme aj výbavu metalurga. Bol ty to dôkaz, že na tomto mieste naozaj fungovali bronziari a metalurgovia, ktorých nebolo veľa. Mali významné postavenie, boli vážení a ich hrobov je málo. Takže ak by sme ho objavili, bol by to mimoriadny nález. Vzhľadom na doposiaľ objavené predmety je to veľmi pravdepodobné,“ vysvetlil V. Mitáš a pozornosť upriamil na kameň, ktorý je súčasťou kamennej skrinky. Sú na ňom vyryté znaky, ktoré môžu niečo symbolizovať.
„Je to zaujímavý objav, ale najprv sa k nemu musí vyjadriť geológ. Ten určí, či znaky mohli vzniknúť prirodzenou cestou alebo zásahom človeka. Na iných kameňoch sa nič podobné neobjavilo a tak je veľmi pravdepodobné, že znaky sú do neho vysekané zámerne. Pokiaľ by sa to potvrdilo, bol by to ďalší unikátny objav. Potom by už boli na rade odborníci na staré písmo, aby nám rozlúštili odkaz našich predkov,“ zakončil archeológ.
