VIDINÁ. Láka ho adrenalínový šport a všetko, čo súvisí s motorkami. Napriek tomu, že svoju pretekársku kariéru odštartoval pomerne neskoro, na štartovú čiaru sa stavia medzi skúsených jazdcov. Pavol Garaj z Vidinej dokázal, že uplatniť sa dokáže nielen vo svete motoriek, ale zvládne aj organizáciu motocrossového podujatia. Tento rok má už druhýkrát pod palcom countrycross a motocross na Kopani. Nás zaujímalo, čo ho priviedlo k motoristickému športu a ako vníma organizáciu spomínaného podujatia.
Kedy ste sa prvýkrát posadili na motorku?
- Motoristický šport ma fascinoval už počas školských čias. Začínal som ako veľký fanúšik motoriek. Ako chlapec som sníval, aké by to bolo, keby som sa aj ja raz postavil na štart medzi skúsených pretekárov. Prvú motorku som si zadovážil, keď som mal sedemnásť rokov. Vôbec mi nevadilo, že bola staršia a vždy bolo treba na nej niečo opravovať. V tej dobe to nebol lacný špás. Vhodná motocrossová motorka stála aj 100-tisíc korún. Do sveta pretekárov som nazrel už ako 20-ročný. Bol som sa pozrieť na contrycrosse v Banskej Bystrici a úplne ma to dostalo. Napriek náročnému terénu, na ktorom sa jazdci brodili blatom, napriek nebezpečným pádom a ostatným nástrahám som bol odhodlaný skúsiť to aj ja. Medzičasom som si zadovážil iné motorky. Tiež boli staršie a po každom jazdení ich bolo treba opravovať. Mal som aj vážny úraz, z ktorého som sa len ťažko pozviechal. Ani ten ma však nemohol zabrzdiť pred mojím prvým pretekom, ktorý som odjazdil na 9-ročnej Suzuki kúpenej vo veľmi zachovalom stave.
Spomínate si na svoj prvý pretek?
- Veľmi živo. Bolo to v dňoch 24.–25. marca 2005. Pretekalo sa v troch kategóriách. V prvej výkonnostnej triede jazdili vrcholoví športovci, z ktorých mnohí boli reprezentanti. Ja som štartoval v druhej výkonnostnej kategórii medzi profesionálmi, ktorí jazdili Slovenský pohár. Nechcel som si pripustiť pretek v poslednej kategórii hobby. Dnes viem, že som precenil svoje sily. Po štarte som všetkým pretekárom rýchlo uvidel chrbát. Bol som posledný a myslel som si, že zahyniem. Nespočetne veľakrát som spadol. Rozbil som si koleno, ktoré mi museli zašiť. Napriek zraneniu som neváhal a na štart som sa postavil aj na druhý deň. Nepripúšťal som si, že by som bol až taký slabý. Odstúpenie z preteku nepripadalo do úvahy. Chcel som ho dokončiť za každú cenu a podarilo sa mi to. Posledné miesto ma absolútne neodradilo.
Ako to bolo počas ďalších pretekov?
- O tri týždne po svojom prvom preteku som štartoval na Endure v Brezne. Dostal som však defekt a dobrých 100 kilometrov som šiel na ňom. Bolo jasné, že budem posledný, ale do cieľa som došiel. Neskôr som sa v rebríčku začal pomaly šplhať vyššie. Na ďalších pretekoch v Kopernici som štartoval s 15 súpermi a obsadil som 9. miesto. Na trati som bol istejší a zlepšovala sa aj moja kondícia, ktorá je pre pretekára veľmi dôležitá. Naozaj nestačí mať len rýchlu motorku. Tá môže byť jazdcovi bez kondície skôr na škodu. Treba byť fyzicky zdatný a v kondícii sa udržiavať posilňovaním, plávaním alebo behaním.
Prečo ste sa rozhodli organizovať motoristické podujatia?
- Mojou inšpiráciou sú iné preteky. Vždy, keď sa ich zúčastním, tak premýšľam, či by som niečo také dokázal zorganizovať aj ja. Hlavu mám plnú nápadov, čo by som prípadne vylepšil. Mrzelo ma, že v našom regióne countrycross absentuje a tak som si zaumienil spropagovať tento šport aj v Novohrade. Na mušku som si zobral terén v Točnici, ktorý dôverne poznám, pretože som tam trávieval prázdniny. Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou, že by sa tu dal zorganizovať countrycross a motocross. Spoločnú reč som našiel aj so starostom Točnice Igorom Paučom. Ako bývalý pretekár má pre tento šport porozumenie a pri organizovaní 1. ročníka Countrycrossu a motocrossu na Kopani mi bol nápomocný. Teší ma, že sa dal dokopy tím ľudí, ktorí túto akciu podporili. Napriek tomu, že pripraviť motoristickú akciu nie je jednoduché, verím, že aj tento rok si fanúšikovia nadupaných motoriek a vyznavači adrenalínových športov prídu na svoje. Minulý rok sa na štart postavilo 35 pretekárov. Dúfam, že tento rok sa ich rady rozrastú.
