KLENOVEC. Obecná polícia funguje v Klenovci už osemnásť rokov. Obec s 3250 obyvateľmi musí každoročne na jej fungovanie vynaložiť okolo milióna korún. Starosta Pavel Struhár by ani v čase hospodárskej krízy nerád krátil rozpočet obce v tejto oblasti. Bezpečnosť v obci je pre neho prioritou. Policajti by však podľa neho mali byť aktívnejší.
„Bude potrebné vrátiť sa k metódam, aké mali obecní policajti v minulosti. To znamená, že by mali byť aktívnejší pohotovejší, ochotnejší a robiť aj nad rámec svojich povinností. Policajti sú v obci potrební. Neviem si predstaviť ani ja a ani obyvatelia Klenovca, že by tu neboli. Najmä počas sviatočných dní alebo keď sú diskotéky,“ konštatuje Struhár.
Byť obecným policajtom nie je vždy príjemné
Samotní obecní policajti svoju prácu vnímajú ako poslanie. Pavel Farkaš, člen obecnej polície, však priznáva, že občas to býva dosť nepríjemná práca.
„Človek sa tu stretáva s tými najhoršími ľuďmi. Poriadni ľudia problémy nerobia. V Klenovci je vysoká nezamestnanosť. Keď niekomu chýbajú peniaze, zháňa ich všelijako. Krádežami, lúpežami či podvodmi. Pri našej práci zažívame radosti aj starosti, ale tak to už v živote chodí,“ hovorí Pavel Farkaš.
Raz v noci počas obchôdzky našli v havarovanom vozidle človeka v bezvedomí. Zavolali záchranku a rodinu. „Keby sme tam vtedy neboli, možno by už ten človek nebol medzi nami. To je pocit zadosťučinenia z našej práce,“ spomína Farkaš.
Niekedy sa v službe aj zasmejú. „V jeden večer po diskotéke išiel domov starší pán v nálade a uložil sa na ceste. Mohlo ho prejsť auto. My ho budíme, aby vstal, no on sa len obrátil na druhú stranu so slovami - žena daj pokoj, chcem spať. Nakoniec sme ho dostali domov a žena nám ďakovala.“
Pobijú sa na obecnej zábave
Na dedinských diskotékach majú obecní policajti stále čo robiť. Veliteľ polície Ivan Schmidt spomína, že v Klenovci bývalo na diskotékach veľa šarvátok, hlavne keď si účastníci viac vypili.
„Sme pri každej akcii a zabezpečujeme verejný poriadok. Keď potrebujeme pomoc, voláme štátnu políciu. Bolo aj tak, že po zábave, ráno o piatej, skupina asi päťdesiatich ľudí stála na jednej strane ulice a čakala na autobus. Rovnako veľká skupina bola druhej strane. Dávali sme pozor, aby sa k sebe nepriblížili, lebo by sa pobili. Až keď nasadli do autobusu, bol pokoj. Teraz chodia na diskotéky viac autami. Ale konflikty sú vždy. Je to v ľuďoch. Niekedy sa pobijú, a nič vážnejšie sa nestane, ale neraz to skončí aj ublížením na zdraví,“ hovorí Schmidt.
Niekedy sú len hromozvodom
Zmysel svojej práce vidí hlavne v pomoci iným ľuďom.
„Doba sa zmenila, kriminalita tiež, je veľa nezamestnaných. Často ani nejde o kriminálne činy, ale len o nedobré medziľudské vzťahy. Neraz sme len hromozvodom. Napríklad v jednom dvore bývajú dve rodiny. Jedni sú dôchodcovia. Zavolali nás, vraj aby sme dohovorili susedom, aby bôb sadili tak ako po minulé roky - v strede záhrady. Spýtali sme sa, či ich to nejako obmedzuje. Starká mi povedala, že nie, ale trvala na tom, aby bol bôb v strede záhrady. Musel som jej trpezlivo vysvetľovať, že je to ich záhrada a bôb si môžu sadiť, kde len chcú,“ približuje svoju prácu náčelník.
Zachraňujú aj ľudské životy. „Raz vodič autobusu zo Zvolena vysadil na námestí pána, ktorý vyzeral, že je opitý. Upozornili nás na neho staršie ženy. Keď som k nemu prišiel, alkohol som nezacítil. Mal prevrátené oči, nereagoval na podnety, bol v bezvedomí. Hneď som vedel, že niečo nie je v poriadku, no alkohol v tom nebude. V jeho igelitovej taške som našiel preukaz, že je cukrovkár. Tak sme ho odniesli k lekárovi, ktorý mu pichol injekciu,“ spomína náčelník.
Kriminalita neklesá
Kriminalita vôbec neklesá. Je to taký začarovaný kolotoč. Niekto vyrastie a zmúdrie a niekto iný sa dá na šikmú plochu. „Tí, čo mali problémy so zákonom, dostanú rozum, oženia sa, polepšia, ale z malých detí nám vyrastajú ďalší a ďalší zlodeji a výtržníci. A tak je to dookola. Máme vytipované osoby, ktoré by mohli páchať priestupky alebo trestné činy a snažíme sa tomu zabrániť. Na dedine sa každý s každým pozná. Niekto sa za triezva ani nepozdraví, ale keď má vypité, tak je majstrom sveta. Keďže sa tu poznáme, vieme, na koho ako ísť. Na druhej strane, keď sa poznáme, tak aj pri zásahu niektorí očakávajú, že budem kamarátsky. A to nejde. Snažíme sa, aby slušní občania boli spokojní, aby nedochádzalo k majetkovým škodám alebo k ublíženiu na zdraví,“ hovorí náčelník.
Najviac pokút udeľujú za rušenie nočného pokoja, za požívanie alkoholických nápojov na verejných miestach, za znečisťovanie verejného priestranstva a v rámci dopravy za porušenie zákazu zastavenia. Obecní policajti majú možnosť udeliť pokutu až do výšky 33 eur (tisíc korún), v priemere však neprekročia sumu 12 eur (361 korún). „Mrzí ma, že mladí ľudia pomerne veľa pijú. To by mali rodičia ustriehnuť. Keď chytíme opitého štrnásťročného chlapca, nie je prakticky postihnuteľný. Tu už nepomôže škola alebo náš dohovor, najdôležitejším výchovným faktorom sú jednoznačne rodičia,“ dodá náčelník.
Autor: IVA HOLLÁ
