ŠTOKHOLM/RIM. SOBOTA. Boris Novotný začínal s džudom v Rimavskej Sobote. V mládežníckych kategóriách získal jeden titul majstra Slovenska, a to v dorasteneckom veku. „Asi som nebol talentom na džudo. Je to však skôr otázka pre mojich vtedajších trénerov,“ hovorí. Džudo však nezabalil.
V reprezentačnom drese Slovenska sa udomácnil v juniorskom veku, no na európsky šampionát či majstrovstvá sveta sa nedostal. „Zrejme to bolo nedostatočným tréningom,“ poznamenal. Po skončení strednej školy odišiel z Rimavskej Soboty študovať na FTVŠ v Bratislave a v tom období reprezentoval na tatami Sláviu STU Bratislava. Základnú vojenskú službu absolvoval v Dukle Banská Bystrica, kde neskôr zostal pracovať ako občiansky zamestnanec.
Medailové úspechy na Slovensku
V seniorskej kategórii sa stal trikrát majstrom Slovenska. Popritom má z republikových majstrovstiev v mládežníckych i v seniorskej kategórii ďalšie medaily. Je viacnásobným majstrom Slovenska v súťaži družstiev.
Bronz z armádnych majstrovstiev sveta
Na medzinárodnom fóre sa dokázal presadiť v juniorskej kategórii. „Mám v zbierke medaily z turnajov Svetového pohára juniorov. Mojim najlepším umiestnením v seniorskej kategórii bolo 5. miesto vo Svetovom pohári vo Varšave,“ rekapituluje. Trikrát štartoval na armádnych majstrovstvách sveta a v roku 1999 si doviezol zo Záhrebu bronz.
„Táto medaila má pre mňa veľkú hodnotu. Bol to prvý väčší úspech, ktorý mi veľmi pomohol do ďalších rokov mojej kariéry,“ pripomenul Novotný. Podotkol, že úroveň armádneho svetového šampionátu sa vyrovná turnaju Svetového pohára.
Hviezdne chvíle kariéry zažil v Rotterdame
Najväčšiu pozornosť na seba strhol v máji roku 2005. Európsky šampionát sa uskutočnil v Rotterdame a odchovanec rimavskosobotského džuda sa stal vo váhovej kategórii do 81 kg vicemajstrom Európy.
„Strieborná medaila z ME v Holandsku je najväčším úspechom v mojej kariére. Cieľom väčšiny športovcov je získať medailu na „veľkom“ šampionáte,“ zdôraznil. „Mám na ME v Rotterdame len príjemné spomienky. Všetok môj tréning sa vtedy konečne vyplatil. Dosiahol som to, čo som dlhé roky naháňal. Atmosféra vo vypredanej rotterdamskej hale bola úžasná,“ oživuje si spomienky. Už v tom čase žil vo Švédsku.
Finálový zápas si často premieta
V boji o zlato bol finálovým súperom rodáka z Rimavskej Soboty nemecký džudista Bischof. Podľahol mu a musel sa tak uspokojiť so striebrom.
„Aj s odstupom času ma finálová prehra škrie. Často si v mysli premietam súboj o zlato, ale už s tou prehrou „veľa nenarobím“. Striebornú medailu nemám odloženú na mieste, kde by som ju každý deň videl, ale sem–tam o ňu zakopnem.“ Majstrovstvá Európy, na ktorých získal striebro, boli jeho piatym štartom na takomto fóre. Na predchádzajúcich ME vyhral jeden alebo žiaden zápas. Po úspešnom európskom šampionáte v Holandsku sa predstavil na ME ešte dvakrát, ale bez nejakého úspechu.
Viacnásobný majster Švédska
Majstrovstiev sveta sa zúčastnil trikrát, vyhral na nich však len jeden zápas. Na olympijských hrách neštartoval.
„Veľmi ma to mrzí, ale je to už za mnou. Som rád, že mám medailu z ME,“ poznamenal. V roku 2001 sa vybral s priateľkou Barborou, hrávajúcou hádzanú, do Švédska. Mesto pod Urpínom vymenil za Štokholm. Priznáva, že ho musela priateľka „lámať“, aby s ňou išiel na sever Európy. Vo Švédsku sa stal päťnásobným majstrom krajiny.
Aktívnu kariéru ukončil
„Aktívnu kariéru som ukončil v závere roka 2007. Predovšetkým vďaka striebru z ME ju považujem za úspešnú. Cítim som, že už je čas venovať sa rozrastajúcej sa rodine, telo čoraz častejšie ťažšie zvládalo záťaž vo vrcholom športe a bolo treba myslieť aj na zamestnanie v budúcnosti,“ vysvetľuje. Ako dodal, pomáha džudistom v štokholmskom klube a pôsobí aj pri švédskej juniorskej reprezentácii. „Ale je to len moje hobby.“
Vyzerá to tak, že zostanú vo Švédsku
Barbora sa stala pred tromi rokmi jeho manželkou, hádzanú už dva roky nehráva. Majú spolu syna Melvina.
„Žijeme na severe Štokholmu. Zatiaľ to vyzerá tak, že zostaneme žiť vo Švédsku, ale všetko je otvorené,“ odpovedal na otázku, či sa v budúcnosti plánujú vrátiť na Slovensko.
„Na Slovensko chodíme raz, dvakrát do roka,“ konštatoval Boris Novotný, ktorý o mesiac oslávi 33. narodeniny. Pracuje vo firme, kde sa stará o logistiku. „Firma obchoduje s pracovnou obuvou a oblečením. Rozbieham aj s kolegom firmu so športovými potrebami, ale to je ešte len v základoch,“ uzavrel.
