TRSTENÁ. Výber najlepšieho medu a najlepšej medoviny bol skutočne sladkou „povinnosťou" návštevníkov 3. ročníka Slovenského medového festivalu v Trstenej. Na svoje si počas víkendu prišli najmä mlsnejšie jazýčky. Organizátori ani tento rok nevynechali súťaž o najlepší med a medovinu, návštevu Múzea oravskej dediny, pre odborníkov z fachu poripravili odborné včelárske semináre. Tento rok bol festival výnimočný aj vďaka dvom okrúhlym výročiam. Včelári z celého Slovenska oslávili na hornej Orave 140. výročie založenia Spolku včelárov Slovenska (SVS) a 90 rokov od vzniku Zemského ústredia včelárskych spolkov pre Slovensko.
Sladké súťaženie
Súčasťou medového festivalu bola tradične i súťaž o najlepší med a medovinu. Tento rok prihlásilo svoje výrobky do netradičnej súťaže až 78 výrobcov medu, ľudia okrem toho vyberali aj najlepšiu z 26 rôznych medovín. „Rozšírili sme kategórie medov o medy kvetové, a jednodruhový med agátový. Tým najnetradičnejším bol tento rok kosodrevinový med. Má špecifické vlastnosti, a je raritou v rámci celého Slovenska," priblížil nám súťaž predseda SVS Pavol Kameník. „Naším zámerom bolo prezentovať širokej včelárskej i nevčelárskej verejnosti medy, medoviny, ale i ďalšie včelie produkty, ako sú propolis či včelí vosk. Chceli sme tiež podporiť súťaživosť medzi včelármi, členmi zväzu, ale najmä medzi nevčelárskou verejnosťou. A to sa, myslím, aj podarilo."
Medy chutili všetkým
O výber naj medu a medoviny sa starali náhodní návštevníci. Úlohu skutočne nemali jednoduchú. Medy totiž nielenže vynikajúco vyzerali a rozvoniavali, ale všetky mali napodiv aj úplne inú chuť. „Mne najviac chutil med, ktorý bol sladký, ale len veľmi jemne. Niektoré boli také sladké, až v hrdle štípalo, tie mi nechutili," povedala nám turistka, ktorá bola v čase festivalu v Trstenej na dovolenke.
Medy koštovali deti i dospelí. Tým starším dokonca niektoré pripomínali ich detstvo. „Keď som sem vošla, ohúrila ma vôňa medu, ktorá sa rozliehala po celej miestnosti. Ako som ochutnávala jednotlivé medy, pri jednom som sa zastavila s tým, že mi pripomína moje detstvo. Keď som sa pozrela na štítok, zistila som, že je skutočne z mojich rodných Kysúc. Ten bol podľa mňa najlepší," povedala nám ďalšia hlasujúca návštevníčka.
Fotogalériu nájdete tu.
Posvätili svoju štandardu
Včelári z rôznych kútov Slovenska na festivale aj krstili a do svojich radov prijímali nových členov. Symbolickou prísahou vstúpilo v prvý deň slávností do včelárskeho cechu päť členov, medzi ktorými nechýbali ani tri ženy-včelárky. Posledný deň posvätili spoločnú včelársku zástavu. „Celoslovenskú spolkovú zástavu sme dali vyrobiť z príležitosti našich dvoch tohtoročných výročí. Na jednej strane je zakladateľ spolku včelárov Štefan Závodník, na druhej strane je vyobrazený znak Spolku včelárov Slovenska. Nad ním sú napísané pre spolok významné roky - rok 1869, kedy spolok vznikol a rok 1990, kedy bol obnovený," dodal predseda.
Spolok má 140 rokov
Pre včelárstvo a slovenských včelárov bol prelomový rok 1869, kedy významní včelári zo západného Slovenska na čele so Štefanom Závodníkom založili Spolok včelárov Slovenska. Včelárstvo sa vďaka tomu dostalo do povedomia nielen bohatej vrstvy, ale i tej chudobnejšej. „Biednejší ľudia si v tom čase nemohli dovoliť odborné časopisy či knihy. Vďaka spolku ich mohli bohatší učiť ako pracovať so včelami," priblížil nám históriu spolku František Geleta, ktorý počas osláv informoval návštevníkov o histórii včelárstva na Slovensku.
No netrvalo dlho a po tom, čo uhorská vláda odmietla schváliť spolkové stanovy, spolok včelárov zanikol. „V roku 1904 však učiteľ včelárstva a farár Michal Pomekáč aj napriek silnej maďarizácii vydával slovenský časopis Praktický včelár."
Nie vždy bolo včelárstvo povoľované a uznávané. Často ho vyššie kruhy zakazovali. Počas svetových vojen, najmä cez prvú, sa však veľmi využívalo. „Spolok včelárov bol pomocou pre vojnových veteránov, invalidov, ktorí počas vojny prišli dokaličení. Včelári takýchto ľudí organizovali do spolkov, a tam sa zamestnali prácou okolo včelstiev."
