SKORUŠINA. Minulý týždeň sa z klenovskej Skorušiny ozýval detský smiech. Už po siedmy raz sa tu stretla skupinka detí, ktorá sa zaujíma o ľudovú tvorbu. Tábor remesiel má príchuť čara dávnych tradícií.
Deti nám ukázali, aké sú zručné
„Tkanie je jedným z najstarších spôsobov zhotovovania textilu. Krosná mala kedysi v Kokave takmer každá gazdiná. Museli byť pevne stavané, aby sa v nich dobre napla osnova,“ vysvetľovala skupine dievčat tkáčske remeslo Ľubomíra Žilková z Kokavy nad Rimavicou. Dievčatá ju pozorne počúvali. Tešili sa, že si na krosnách vyrobia praktický dekoratívny doplnok.
Opodiaľ sa nad paličkami skláňali Jarka Jakabšicová a Oľga Mareková.
„Paličkujem už tretí rok. Naučila som sa to práve v tomto tábore. Rukami mi prešlo už veľa metrov nití. Paličkovanie je nádherné. Potrebujete k tomu paličky, valec, podstavec a veľa trpezlivosti. Obdivujem ženy, ktoré vedia paličkovať so šesťdesiatimi, ba aj viac paličkami,“ hovorí Janka Jakabšicová. Pri paličkovaní jej robila spoločnosť kamarátka Oľga z Hnúšte.
Ozdobu z drôtika vyrábal Branislav Benco z Klenovca.
„Do tábora remesiel som začal chodiť ako žiak a dnes som tu už ako lektor. Podľa mňa všetko, čo si deti vedia sami zhotoviť, má pre nich inú cenu ako to, čo si kúpia v obchode. Či sú to už šperky z drôtika, vrecúška s bylinkami alebo košík z prútia,“ povedal Braňo.
Dušou tábora je známa folkloristka
Nad približne štyridsiatimi deťmi mala dohľad vedúca tábora Stanislava Zvarová, autorka myšlienky zriadiť pod Veporskými vrchmi tábor starých remesiel.
„V Klenovci vediem tri súbory – Vepor, Mladosť, Zorničku. Chcela som, aby náš folklór nebol len o teórii, ale aby mali deti možnosť vidieť napríklad to, ako sa pletie košík, ako vyzerá hrnčiarsky kruh, ako sa z mlieka zhotoví parenica či syr. Aby tieto remeslá pod Veprom nikdy nevymreli,“ hovorí Stanislava. Energiu a dobré nápady má na rozdávanie.
V stredu sme ju zastihli, ako s deťmi do plátených vrecúšok zbiera bylinky.
„Ja si do neho nazbieram materinu dúšku. Pekne vonia a aj čajík z nej je chutný,“ tešila sa Emka Dulíková z Nitry. V okolí Skorušiny rastie veľa rôznych byliniek. Dievčatá mali za chvíľu nazbieraný repík, pamajorán, materinu dúšku či skorocel.
„Zo začiatku chodili do tábora najmä deti z našich súborov. Dnes tu máme deti z celého Slovenska. Založili si cechy a súťažia, kto bude najzručnejší,“ vysvetľuje vedúca tábora.
Nevieme povedať, ktorým umeleckým dielam by sme my, redaktori Novohradských novín, dali najviac bodov. Páčili sa nám košíky, píšťalky, šperky, vyšívaný obraz, tkaný koberec, vrecúška aj socha permoníka. Tak ako aj myšlienka Tábora remesiel, ktorý v sebe nesie posolstvo zachovať ľudové remeslá a tradície aj pre budúce generácie.
