Článok pokračuje pod video reklamou
OŽĎANY. Levočská biela pani. Žena, o ktorej kolujú legendy. Pochádzala z Oždian, z obce v okrese Rimavská Sobota. Už roky sa hovorí, že by mohla odpočívať v kostole svojho rodiska.
„Miesto jej odpočinku nie je známe. Je teda možné, že by mohla mať hrob aj v našom kostole. Je to však len hypotéza, ktorá by už v najbližších mesiacoch mohla byť potvrdená alebo vyvrátená. V týchto dňoch historici z Levoče zobrali vzorky kostí z rakvy, kde by mohla byť pochovaná Júlia Korponayová, známa ako Levočská biela pani,“ hovorí starosta Oždian Ján Ďurčák.
Z jedného hrobu zobrali vzorky
Katolícky kňaz oždianskej farnosti Pater Mandúch sa tiež prikláňa k tomu, že by Júlia mohla odpočívať v kostole svätého Michala Archanjela.
„Na fare mám počítač, prostredníctvom ktorého sa dá nahliadnuť do hrobky. Aj keď fotografie nie sú až také kvalitné, vidieť na nich rakvy. Je ich asi desať. Z jednej zobrali historici z Levoče vzorky. Hlava bola oddelená od tela. Je možné, že pozostatky patria Levočskej bielej pani, ktorú popravili tak, že jej sekerou odťali hlavu,“ hovorí kňaz.
Rakvy sa našli aj pri kaštieli
Staré rakvy v kostole nie sú jediné, ktoré sa nachádzajú v dedine. Niektoré sa nachádzajú aj v blízkosti tunajšieho kaštieľa. „Natrafil na ne jeden bagrista, keď sa pri kaštieli budovala vodáreň. No miesto sa hneď zakrylo. Hovorí sa, že skôr ako vypukla druhá svetová vojna, dala barónka hrobku vedľa kaštieľa zabetónovať, aby kosti svojich predkov uchránila pred poškodením,“ hovorí starosta.
Hrob by mohol pritiahnuť turistov
Hoci Levočskú bielu pani poznajú aj za hranicami Slovenska, v jej rodisku v Ožďanoch ju nič nepripomína. Nijaké dokumenty, nijaká tabuľa.
„Chcel som, aby sa hrobka v kostole sprístupnila verejnosti. No kostol je majetkom cirkvi, takže je to veľmi obtiažne. Možno keby sa potvrdilo, že v jednej z rakiev, ktoré sú v hrobke v kostole, sú pozostatky Júlie, našiel by sa nejaký kompromis,“ hovorí Ďurčák. Už nielen legenda, ale konkrétny Júliin hrob by mohli do Oždian prilákať tisícky turistov, ktorí doposiaľ gemerskú obec obchádzali.
