KOKAVA NAD RIMAVICOU. Tisícky návštevníkov, vydarené počasie, ľudová kultúra, stretnutia so známymi, dobrá nálada, hudba, tanec, ale aj chutný slivkový lekvár. To je už tradične kokavské Koliesko. Pred 19. rokmi začali písať tradíciu folklórneho festivalu mladí ľudia.
„Do Kokavy vtedy prišli bez nároku na honorár. Pódium si spravili pred rozbúraným kaštieľom a tancovali, hrali a spievali,“ hovorí riaditeľka miestneho kultúrneho strediska Jana Krotáková. Koliesko už takmer dve desaťročia vytvárajú mladí ľudia.
Kolieska boli miesta, kde sa tancovalo
Mladí sa stretli vo štvrtok v rekreačnom stredisku Močiar na študentskom seminári. Festival však začal až v piatok popoludní vystúpeniami zahraničných hostí pri fontáne. Predstavili sa tam folklórne súbory Gradimír z Belehradu (Srbsko), Le Compagnon z Dijonu (Francúzsko), taliansky temperament sa prejavil vo vystúpení súboru Arkagas zo Sicílie a zaujal aj súbor z Moravy Dúbravěnka.
Keď sa už celá Kokava ponorila do tmy, začali unikátne tradičné Ozveny večera z vrchov a dolín. Preplnené námestie sa dookola obracalo na okolité balkóny a strechy. Odtiaľ sa ozývali gajdy a fujary.
„Pre mňa Koliesko znamená stretnutie s priateľmi a rodákmi. Koliesko je v Kokave vďaka nášmu rodákovi Ivanovi Murínovi, ktorý ho zorganizoval po prvý raz. Bol som pri jeho vzniku. Festival nazvali Kolieskom preto, lebo v okolí dediny vznikali v tridsiatych rokoch usadlosti, kde mali kolieska. Bol to kruh, ktorý lemovali brezy. Zvykla tam hrávať hudba, pri ktorej sa tancovalo. Amfiteáter máme postavený do kruhu, aby sa zachoval princíp kolieska. Aj na námestí okolo fontány je koliesko,“ hovorí Juraj Krahulec, heligonkár z Kokavy.
Varili lekvár, prišiel aj prezident
V piatok znel spev a hudba z jednotlivých dvorov dlho do noci. V Čelovskom sa už pred polnocou radili, kedy začnú variť slivkový lekvár. „Mali by sme už o šiestej ráno,“ hovorila Anna Mihaľkinová. Napokon ho varili od siedmej a pomáhali im aj návštevníci Kolieska. „Tento kotlík som zdedila, lekvár v ňom neprihorí,“ povedala pani Anna. Stihli to. Kým prišiel prezident, lekvár bol hotový. Ivan Gašparovič sa podpísal do pamätnej knihy a nezabudol dodať, že na Koliesko chodí pravidelne.
„Chodil som sem aj vtedy, keď som nebol v politike Je to môj kraj. Sú tu ľudia, ktorí sú mi veľmi blízki. Formou ľudových tradícií sa tu prezentuje naša história, či už piesňami, remeslami alebo tancami. Je to to, čo by sme si zvlášť v dnešnej dobe mali ctiť a vážiť. Je to kus našej histórie,“ povedal pre MY Novohradské noviny Ivan Gašparovič.
Koľko ľudí, toľko názorov
Na Koliesko prišiel aj Jaroslav Rodovský z Banskej Bystrice. „Som tu už desiaty raz. Je to jeden z mála festivalov, ktorý si zachováva svoju klasickú podobu. Detva a Východná sú už viac zamerané komerčne. Usporiadatelia viac dbajú na poplatok ako na kvalitu. Tu je to iné. Venujem sa vybíjaniu do kožených náramkov. Za miesto som zaplatil len symbolický poplatok.“
Festival si pochvaľovala aj Erika Gavurová z Rimavskej Soboty. „Pre mňa znamená Koliesko oddych. Pochádzam z Kokavy a rada sa sem vraciam. Kedysi som tancovala vo folklórnom súbore Rimavan. Škoda len, že z roka na rok je na Koliesku menej remeselníkov. Stánky s komerčným tovarom sem podľa mňa nepatria,“ povedala Erika.
„Zaujali nás najmä detské súbory. Milujeme folklór a Koliesko je najmä o tom,“ myslí si Anna Vojteková z Hrnčiarskej Vsi.
O rok dovidenia
Tohtoročnému festivalu, ktoré trvalo od štvrtka do nedele, vyšlo aj počasie. Poďakovali sa na ňom známemu fujaristovi a spevákovi Pavlovi Bielčíkovi z Kokavy. Oslávanec, ktorý má už 70 rokov, povedal: „Som dojatý. Koliesko pre mňa znamená spomienky. Za mlada sme sa na koliesku zabávali. Tu, na okolí, bývali kolieska poniže vilky na Ďurovke, pri Hornej šťavici. Mladí na nich tancovali, spievali a tešili sa. Je dobre, že aj dnes sa mladí vedia zabávať. Že ľudia nezanevreli na to, čo je naše, čo je krásne. Mňa to teší. Čo viac dodať.“ Koliesko je dôkazom toho, že folklór a úcta k tradíciám v Kokave nevymreli. Nuž, dovidenia o rok na jubilejnom, už dvadsiatom sviatku ľudových tradícií.
