LUČENEC. Pre Ľuboša Nôtu je tohtoročná motoristická sezóna treťou v poradí. Pod vedením skúseného autokrosového pretekára Michala Dibalu z Lučenca sa mu z prestížneho medzinárodného podujatia podarilo ukoristiť cennú trofej. Jeho snom je dosiahnuť najvyššie možné umiestnenie v juniorskej triede a stať sa majstrom Euraca Cup. Po nedávnom európskom šampionáte nám priblížil svoje pretekárske začiatky. Zároveň sa s nami podelil o dojmy po prevzatí pohára a venca.
Kto ťa priviedol k motoristickému športu a kedy si absolvoval svoj prvý pretek?
- Spočiatku som navštevoval autokrosové preteky vo Fiľakovských Kľačanoch len ako divák. Neskôr som si vyskúšal štvorkolku. Viac sa mi však páčila bugyna, a tak sme spolu s otcom zašli za Michalom Dibalom. Chcel som vyskúšať jeho pretekársku bugynu. Michal nám vyšiel v ústrety a ochotne nám ju požičal. Po absolvovaní niekoľkých tréningových jázd sme sa rozhodli, že si zaobstaráme bugynu a tomuto športu sa budem naplno venovať. Svoj prvý pretek som absolvoval v maďarskom Nyiráde v roku 2007.
Ktorý úspech má pre teba najväčšiu cenu?
- Mojim najlepším ocenením bolo nedávne 2. miesto na európskom šampionáte, ktoré som dosiahol na domácej trati vo Fiľakovských Kľačanoch. Verím, že v budúcnosti budem mať podobných triumfov na svojom konte viac.
Ako sa ti v Kľačanoch pretekalo?
- Pretekám od 9 rokov a toto je moja tretia sezóna. Zakaždým sa snažím zlepšovať a najmä zrýchlovať. Až na týchto pretekoch sa dostavil výsledok, za ktorý môžem ďakovať dlhodobej a systematickej práci, bez ktorej by ho nebolo možné dosiahnuť. Samozrejme, že nebolo jednoduché prebojovať sa do finále a štartovať z prvej rady. Veril som si však a urobil som všetko pre to, aby som sa umiestnil čo najlepšie. Trať bola náročná. Najmä keď ju polejú, tak sa veľmi šmýka. Konkurencia bola silná, pretože na pretekoch štartovala celá európska špička v Junior bugy.
Nemal si pred štartom trému?
- Áno, mal. Pred každými pretekmi mám trému a zvlášť pred domácimi. Vedel som, že podpora domáceho publika bude väčšia ako na iných pretekoch. Akonáhle však blikne červené svetlo (štart), vnímam už len jazdu.
Kde si sa na „Európu“ pripravoval?
- Kondičku som si upevňoval doma, pretože pretekanie je fyzicky náročný šport. Najviac dostanú zabrať ruky. Trénoval som aj na trati vo Fiľakovských Kľačanoch pod vedením Michala Dibalu. Jeho odborné rady mi pomohli zvládnuť aj takúto náročnú trať.
Si spokojný so svojou bugynou?
- Veľmi. Svoju spoľahlivosť dokázala aj v tomto náročnom preteku. Napriek tomu, že utŕžila nejednu ranu od konkurencie, bezpečne a rýchlo ma dopravila do cieľa. Viem, že ničím nezaostáva za európskou špičkou.
Sú bugyny tvojou srdcovkou alebo by si chcel v budúcnosti presedlať aj na iné pretekárske autá?
- Svoju bugynu mám veľmi rád a o inom pretekárskom voze zatiaľ neuvažujem. Bugyna je v teréne rýchlejšia ako auto v teréne, na ktorom v mojom veku môžem jazdiť. Napokon, málokto by sa chcel po vyskúšaní bugyny posadiť do pomalšieho auta.
Ako sa ti spolupracuje s mechanikom a trénerom Michalom Dibalom, ktorý je tiež veľmi úspešným pretekárom?
- Je to človek, ktorý mi pomáha na pretekoch a zároveň je pre mňa zdrojom cenných informácií z oblasti motoristického športu. Pripravuje mi bugynu na preteky a stará sa o jej kompletný servis. Zatiaľ som dojazdil všetky preteky, takže Michal si svoju prácu robí dobre. Už som si na neho zvykol.
Kto je tvojim vzorom v motoristickom svete?
- Petr Turek, viacnásobný majster Európy v autokrose.
