Článok pokračuje pod video reklamou
POLTÁR. Poltárska dolina vychovala veľa sklárskych majstrov. Sklárne tu mali dlhú tradíciu. Žilo aj žije tu veľa rodín, ktorých existencia závisí od tohto odvetvia. Málinec, Utekáč, Zlatno, to sú dediny, kde fabriky už dávno osireli. Skrachovali. Z popola povstali Poltár a Katarínska Huta. Darí sa aj sklárom, ktorí sa rozhodli podnikať. Medzi prvými, ktorí opustili brány fabriky a začali brúsiť v malej dielni, boli aj manželia Gondekovci.
Začínali medzi prvými
Stihli odísť ešte skôr, ako sa sklárne dostali do ekonomických problémov. Chceli robiť na svojom a za viac peňazí. Začiatky boli ťažké, neboli peniaze na živobytie ani na stroje.
„Prvý stroj sme si doslova poskladali na kolene. Anka, moja manželka, odišla ako prvá. Mala viac odvahy. Po surovinu sme chodili do Čiech,“ s nostalgickým povzdychom vysvetľuje Jozef Gondek.
Od skorého rána do neskorej noci sa striedali pri jednom stole. Brúsili poháre, vázy, misy, popolníky.
„Boli sme sklári, nie obchodníci. Nebolo pre nás ľahké nájsť odberateľov. No časom sme sa to naučili. Nakupovať, vyrábať, baliť, predávať aj si robiť účtovníctvo. No nedovolím si povedať, že sme za vodou. Potom, keď budeme v dôchodku,“ s úsmevom tvrdí Jozef. Jeho manželka vo vedľajšej miestnosti balí novú sadu pohárov. „Krištáľ je stále obľúbený. Najlepšie sa predávajú nápojové poháre. Ale robíme aj sólokusy na objednávku,“ povie sympatická dáma.
Nechceli sme zbohatnúť,
len slušne žiť
Dielňu si zriadili v garáži rodičovského domu. Bývajú pri Poltári na samote zvanej Hájiky - Maky.
„Cesta brusiča nie je ľahká. Dve–tri hodiny sedíte za strojom a bolia vás ruky, chrbát i oči. Aj preto sme sa rozhodli prijať medzi seba posilu. Milan Nosáľ robil v Málinci. Ako fabrika skrachovala, a je to už viac ako desať rokov, je u nás. Je to dobrý majster,“ pochváli svojho jediného zamestnanca Jozef. Najdôležitejšie je pre neho uživiť rodinu a vyrábať kvalitné výrobky.
„Keď sme sa s manželkou pred sedemnástimi rokmi rozhodli podnikať, zhodli sme sa v tom, že nechceme zbohatnúť, ale slušne žiť. Máme svoj dom, dve zdravé deti, prácu, ktorá nás baví, a to je to najdôležitejšie,“ povie sklár.
Choďte si za svojim snom
Spomenie si na jednu kurióznu situáciu. „Prišla nás natáčať televízia z Tajwanu. Nechápali, ako môžeme podnikať v garáži. Dlho im trvalo, kým pochopili, že slávny slovenský krištáľ, ktorý poznajú aj arabskí šejkovia, sa dá vyrobiť aj v malej dielni,“ hovorí majster.
Dnes už nemusia chodiť za surovinou do Čiech. Kúpia ju aj v sklárni v Poltári. Vychádzajú im tam maximálne v ústrety.
„Tým, ktorí váhajú, či začať podnikať, odkazujeme - choďte do toho. Aj keď je doba zlá, je lepšia, ako bola v roku 1992, keď sme začínali my. Netreba mať však veľké oči. Z poctivého remesla sa zbohatnúť nedá,“ tvrdí sklársky majster.
