POLTÁR. Uhorská kráľovná a rakúska cisárovná Sisi zdobí vestibul Mestského úradu v Poltári. Busta bola roky ukrytá v slame. Váži viac ako pol tony a na úrad ju prinieslo osem chlapov. „Veru, aká je krásna, taká je ťažká," žartom tvrdí asistent poltárskeho primátora Ondrej Lepiš. Busta je pýchou mesta. Aby ju videlo viac očí, radní páni sa rozhodli presťahovať ju z múzea na radnicu.
Bustu krásnej panovníčky našli v meste pred pätnástimi rokmi
„Presne 26. mája 1993," upresňuje Lepiš. Hľadať sa ju vybrali traja páni - Ján Kováč, Michal Abelovský a už nebohý Marián Balaj. Našli ju u Ľubomíra Vytřísala pred šestnástimi rokmi. „Ľubomírov otec ju roky ukrýval v slame. Zabetónoval ju do podstavca. František bol vášnivým zberateľom," tvrdí Lepiš. Mesto sa rozhodlo bustu zreštaurovať. Najskôr ju vystavili v základnej škole, neskôr v múzeu a teraz je na úrade. Pri pohľade na ňu si nejeden chlap povzdychne: Ach, aká je krásna.
Socha Sisi sa do Poltára dostala v roku 1899
„Zaslúžil sa o to barón Aljz Baratta. V decembri požiadal poslancov, aby v meste nainštalovali sochu kráľovnej Uhorska a cisárovnej Rakúska, zvanej Sisi. Tí súhlasili, a tak sa už v júni zaskvela na námestí jej socha. Barn si dal k nej vyhotoviť aj pamätnú tabuľu s nápisom: Veličenstvu kráľovnej Alžbety preslávenej pamiatke s oduševnenou vlasteneckosťou postavili barón Alois Baratta, Dragonó, veľkostatkár, Karol Kriwda, riaditeľ panstva, s hmotnou podporou obcí Poltár a Zelené 29. júna 1899", vysvetľuje Lepiš.
Aký osud mala po tom, ako ju z námestia odstránili a ako sa dostala do slamy, v Poltári vraj nikto nevie. „Nenašli sme žiadny záznam a tí, čo si to pamätajú, už dávno nie sú medzi nami," dodá asistent.
Autor: ZUS
