RIMAVSKÁ SOBOTA. Nepochybne najväčšou atrakciou Gemersko - malohonského múzea v Rimavskej Sobote je múmia. Piate najstaršie múzeum na Slovensku ju vlastní už takmer sto rokov a videlo ju už množstvo návštevníkov.
„V Rimavskej Sobote kedysi žil statkár István Suteo Munkácsi, ktorý bol právnikom. Skoro ovdovel a možno to bol žiaľ, ktorý ho hnal do sveta. Munkácsi rád cestoval. Navštívil aj Egypt, odkiaľ asi priniesol múmiu ženy," objasňuje pôvod múmie riaditeľka múzea Oľga Bodorová.
Múmia z Rimavskej Soboty sa radí medzi tie najvýznamnejšie, ktoré ľudstvo po sebe zanechalo.
Na Slovensku je päť múmií
„Na Slovensku máme päť múmií. Sám Betliar má dve - kňaza a malé dieťa. Dve múmie sú aj v zbierke Prírodovedného múzea v Bratislave. Piata je u nás v Rimavskej Sobote," hovorí riaditeľka.
Munkácsi daroval múzeu ozajstný skvost. Ženská múmia je zaujímavá a vzácna tým, že zomrela v relatívne vysokom veku. „Mohla mať až sedemdesiat rokov. Egypťania zomierali pomerne mladí, priemerne štyridsaťroční. Naša múmia teda žila pomerne dlho," hovorí Bodorová.
Prsty na nohách sú rozbalené
Žena sa volala Tasherithnetiakh a jej pokoj strážia v múzeu bezpečnostné kamery, ľudia a poplašné zariadenia. Pokojne si odpočíva za sklenenou vitrínou a láka pohľady mladých aj starých. Najmä prsty na nohách, ktoré vyčnievajú z poškodeného obalu.
„Žena žila na strednom Níle. Pochádza z pohrebiska v Abusir el Meleku a časovo je datovaná do obdobia 21.-25. panovníckej dynastie," vysvetľuje riaditeľka múzea.
Nápis na sarkofágu je poškodený
Rimavskosobotská múmia zrejme patrila medzi stredné vrstvy spoločnosti. Teraz meria 142,5 centimetra, ale pôvodne bola žena vyššieho vzrastu. Egypťania telá najčastejšie balzamovali tak, že z nich vybrali vnútorné orgány a napustili ich soľou. Orgány ukladali do špeciálnych nádob, ktoré sa volali - kanope. Telá zabalzamovali a obalili ich pruhmi látky.
„Aj naša Tasherithnetiakh mala pri sebe kanope. Odpočíva v bohato dekorovanom sarkofágu z figového dreva. V spodnej časti sarkofágu sa nachádza nápis: Kráľ prináša obeť Usirovi, pánovi mesta Bisuris, prvému z obyvateľov západnej ríše mŕtvych, veľkému Bohovi, pánovi mesta Abydu. Kiež nech prinesie invokačnú obeť chleba, piva, býkov, husí, látok, kadidla, mastí a všetkých krásnych a čistých vecí, ktorými sa upokojuje Boh, ducha Tasheritnetiakh, dcére. Škoda, že ďalej je text nečitateľný. Je poškodený práve na mieste, kde by mali byť mená rodičov mŕtvej ženy," hovorí Bodorová.
Chodia ju pozerať aj cudzinci
Starenku z Egypta chodia pozerať Belgičania, Angličania, Francúzi, Maďari aj Poliaci. Paradoxom je, že v samotnom meste sa stále nájdu ľudia, ktorí ju nevideli a pritom to majú k nám len na skok.
„Je ich dosť," hovorí riaditeľka. Minulý rok navštívilo múzeu okolo 9500 ľudí. V tomto je to zatiaľ len okolo tisíc.
„V lete máme útlm. Hoci ľudia majú dovolenky a deti prázdniny, navštevuje nás pomerne menej ľudí, ako počas iných mesiacov," dodá Bodorová.
