HRUŠOV. Od piatku do nedele sa tisíce ľudí prišli pozrieť na parádu do Hrušova. Mohli si vychutnať žatvu, pečenie chleba, zavítať do gazdovských dvorov či pozrieť si starodávne štiepanie dreva. Neodradila ich ani upršaná sobota. V amfiteátri nebolo ani jedného voľného miesta. Ľudia sedeli na zemi, zábradlí, stáli pri vchode a folkloristov odmeňovali dlhým potleskom. Celý Hrušov žil Hontianskou parádou.
Kultúra sa dá predať
„Hontianska paráda nemá za cieľ prezentovať ľudovú kultúru len javiskovou formou. Má priblížiť tradičný život v Honte. Poukázať na to, ako sa kedysi žilo a aké hodnoty vtedy ľudia vyznávali. V nich sa odrážala celá ľudová kultúra. Žatva, mlátenie, pečenie chleba, pálenie dreveného uhlia, štiepanie kameňa majú poukázať, že ľudová kultúra má svoj pôvod v tvrdej práci ľudí, ktorí si museli zaobstarať obživu. Remeselníci a hontianske dvory s tradičnými jedlami vytvárajú obraz celého Slovenska. Cieľom podujatia je vytvoriť podmienky pre rozvoj turizmu. Národná kultúra sa dá predať. Chuť domáceho chleba je úplne iná ako toho, čo si kúpite v obchode,“ povedal starosta Hrušova Pavel Bendík.
Zakladateľom myšlienky Hontianska paráda boli ľudia z Hrušova. A tí ukázali svetu akí vedia byť pohostinní.
„Hontianska paráda je absolútny fenomén v rámci celého Slovenska. Dnes robím spoločnosť priateľom SĽUK-u a teším sa aj na priateľov Z Lúčnice, Jánošíka, Urpínu či Partizánu. Cítim sa tu veľmi dobre, prídem aj na rok,“ povedal bývalý aktívny folklorista Milan Murgaš, predseda Bankobystrického samosprávneho kraja.
Ľudia sa sem radi vracajú
Regionálne špeciality ponúkali v 20 dvoroch. Tento rok sa k domácim hostiteľom pridali vo vlastných dvoroch aj zahraniční Slováci z maďarského Viňarca a sebského Báčskeho Petrovca. Lepníky, ktoré piekli v kamenných peciach a domáce makové štrúdle chutili výborne.
„Som tu od nultého ročníka. Poznám sa už skoro s každým. Sme ako jedna veľká rodina. Myšlienka založenia takéhoto festivalu mala zmysel. Utužuje nielen vzťahy, ale zachováva tradície pre naše deti. Sám sa o to snažím. Vyrábam rôzne kožené detvianske opasky, valašky, píšťalky a fujary. V našej rodine sa remeslo dedí. Sme jednoducho detvianska partia,“ hovorí Ján Krnáč z Detvy.
„Hrušov mi už dávno prirástol k srdcu. Som súčasťou plachtinského dvora. Prišiel som sem predovšetkým kvôli tradíciám a zachovávaniu ľudovej kultúry. Paráda nie je zameraná na komerčný predaj ako na iných festivaloch. Je rázovitá. Nazval by som ju promenádou po dedine,“ úprimne vyznal hold paráde Ján Lupa z Dolných Plachtiniec.
