STRIEŽOVCE. Tkanie kedysi patrilo najmä na dedinách k bežným činnostiam. „Tkať vedeli dievky aj ženy. Ale snovať, to vedela len máloktorá. Snovanie je ťažké," hovorí Magdaléna Majanová. Hoci si už tretí rok nesadá za krosná, na tkanie rada spomína.
„Patrilo to medzi bežné činnosti na dedine. Krosná mali v Striežovciach takmer v každom dome,“ hovorí Magdaléna.
Krosná odložila na povalu
Krosná má už tretí rok poskladané na povale. Dúfa však, že ich čoskoro rozloží v izbe. „Tkalo sa najmä v zime. Nevesta musela mať vo výbave najmenej dvanásť ľanových plachiet, päťdesiat uterákov a zhruba toľko utierok. Aj koberce boli potrebné. Pestovali sme ľan a konope, ktoré je dnes zakázané. Keď som bola malá, rástlo všade. Sprevádzalo človeka od narodenia až po hrob,“ vysvetľuje tkáčka.
Ľan močili v močidlách
Z ľanového vlákna sa napriadli nite a z nich sa tkalo plátno. No ešte predtým sa ľan močil v jamách, ktoré sa volali močidlá. „Neboli hlboké, len tak na pol metra, ale široké boli dosť. Od dvoch do troch metrov. Ľan sme v močidlách nechali aj dva týždne. Dovtedy, kým sa od vlákna neoddelilo pazderie," objasňuje postup spracovania ľanu Striežovčanka.
Keď ľan z močidla vybrali, rozložili ho po lúke a sušili. Keď vyschol, nasledovalo drvenie a česanie. Až potom sa mohlo tkať. „Z jemných nití sa tkali plachty, uteráky a obrusy, z tých hrubších vrecia na múku,“ vysvetlí veľmi zjednodušene postup prípravy na tkanie Magdaléna. Má šesťdesiatdeväť rokov a tká od svojich osemnástich. Povinnosťou každej matky bolo naučiť dcéru vykonávať domáce práce a tkanie bolo jednou z nich.
Kedysi boli ľudia sebestačnejší
„Pred troma rokmi som vážne ochorela. Preto som prestala tkať. Bolelo ma celé telo a nevládala som. No už mi je lepšie, preto dúfam, že ich čoskoro znesiem do izby. Tkanie mám v krvi a tkané koberce sú moderné. Za krosnami však nevydržíte dlho sedieť, najviac tak dve hodiny, potom už bolí chrbtica," povie Magdaléna.
Rada sa v spomienkach vracia do detských čias. Ťažko sa vraj vtedy žilo, ale ľudia boli sebestačnejší.
„Vedeli tkať, šiť, pliesť košíky, hrable stružlikať, domy stavať aj strechu opraviť. Bolo to síce náročné, ale dalo sa, lebo bola chuť," zamýšľa sa tkáčka. Veru, ľudových remesiel bolo kedysi neúrekom. No vďaka takým ľuďom, ako je aj Magdaléna Majanová zo Striežoviec, sa niektoré zachovali dodnes. Tkať naučila aj svoje dve dcéry.
