TOMÁŠOVCE. Dvanásteho júna si pripísala desiaty krížik. Dožila sa ho v zdraví a v kruhu rodiny. Hoci už horšie počuje a pri chôdzi si pomáha paličkou, srší z nej optimizmus. Rada rozpráva a často sa usmieva.
„Moja svokra si z ničoho ťažkú hlavu nerobila. Nemala to v živote ľahké. Vychovala šesť detí. Tri svoje a tri dcérine. Robila na družstve. Muž jej spadol z koňa. Poranil si hlavu a zostal na invalidnom dôchodku. Od toho pádu býval agresívny, no svokra ho statočne doopatrovala,“ hovorí nevesta najstaršej Tomášovčanky pani Alžbeta.
Vychovala šesť detí
Až do deväťdesiatich rokov bývala Terézia Miková v malom domčeku uprostred dediny sama. „Muža som pochovala pred vyše tridsiatimi rokmi. Bol to dobráčisko, len od toho pádu z koňa chvíľami akoby to nebol on. No nech odpočíva v pokoji a nech mu je zem ľahká. Ja sa veru ešte za ním nezberám. Stará som, ale hádam mi svieca tam hore ešte tak skoro nedohorí,“ povie starká. Hovorí po maďarsky. Po slovensky nerozumie ani slovo. „Nič to, aj tak som sa všade dohovorila. Na Slovensku sa po maďarsky dorozumiete, a to je dobre,“ tvrdí.
Vychovala tri deti. Dvoch synov a dcéru. Bola to práve dcéra, ktorá jej v živote spôsobila najväčší žiaľ.
„Nechala ma samú s troma deťmi. Najmladší Lacko mal len osem mesiacov, keď sa rozhodla odísť do Čiech a viac sa nevrátila. Tých troch som vychovala ako svoje deti. Veľakrát sme si s manželom radšej sami od úst odtŕhali, len aby oni nepocítili biedu v chalupe,“ povie starká Terézia.
Aj do obchodu ešte zájde sama
Traja vnuci, ktorí v jej náručí našli materinskú lásku, sú už dnes dospelí muži.
„Najčastejšie ma chodí navštíviť Lacko. Býva v Rimavskej Sobote, takže to má najbližšie. Milan býva v Nemecku. Darí sa mu, už som ho aj bola pozrieť. Najhoršie je na tom Barnabáš. Potuluje sa niekde v Bratislave. Každý si je strojcom vlastného šťastia," zamudruje starká.
V Tomášovciach sa podľa starostu ešte nikto nedožil sto rokov. O to viac sú na svoju jubilantku pyšní.
„Svokra sa práve včera vybrala do dediny. Vraj jej prišlo na chuť pivo, tak si ho šla kúpiť. Máme dobrých susedov, odprevadia ju až k bránke," povie jej nevesta. „Nemuseli, veď ja by som aj sama prišla. Pivo je zdravé. Aj dobrá pálenka za kalištek zrána pôsobí ako liek," nedá sa babka.
Ďakuje Bohu za každý nový deň
Na svet prišla 11. júna 1909. Na svoje sté narodeniny dostala od vnučky strieborný náramok s prsteňom.
„Svokra sa rada parádi. Aj krém, ktorý používa na tvár, nemôže byť hocijaký. Doprajeme jej všetko, čo si zažiada. Najradšej má zemiakové lokše, ale aj makové rožky,“ povie sedemdesiatročná Alžbeta.
Starká vraj nikdy nechodila po lekároch. V karte má len tri záznamy. Do Tomášoviec sa vydala, keď mala devätnásť rokov. Pochádza z Brzotína pri Rožňave. Rada pozerá televízor, aj si pri ňom neraz zdriemne. Humor ju neopúšťa ani teraz.
„Stará som, ale keby prišiel nejaký bohatý ženích, ešte by som sa vydala,“ zažartuje. Vždy bola veselá. Usmievala sa aj vtedy, keď jej bolo ťažko. „Každý deň ďakuje Pánu Bohu za to, že jej doprial dožiť sa ho. Ďakuje aj za chleba a akékoľvek jedlo na stole. Moja svokra je veľmi dobrá žena,“ hovorí jej nevesta.
