LÁTKY. Merali menšie či väčšie vzdialenosti, aby prišli do rodného kraja. Niektorí z nich z vrchov nad Látkami odišli dobrovoľne za prácou do mesta, iných vysťahovali. Ich osady pohltil les. V sobotu sa stretli v prírodnou amfiteátri na Mlákach, aby spomínali. Na časy, keď v ich osadách pulzoval život, keď cez deň dreli na skromných políčkach a po práci sa mládež zabávala pri harmonike. Na piate stretnutie rodákov prišli desiatky ľudí všetkých vekových kategórií.
Po rodnej chalupe ostali len múry
Bola medzi nimi i Mária Ševčíková. Z rodnej chalupy sa jej rodina musela vysťahovať v roku 1974.
„Bývali sme v Petrovej. Mali sme smolu. Lesy to územie zalesňovali. Bývam v Banskej Bystrici. Aj v okolí nej sú hory, ale s týmito sa nedajú porovnať. Tu som doma. Tu mi srdce búši v hrudi, tu som prežila svoju mladosť. Mala som 39 rokov, keď sme sa lúčili s dedovizňou. Po našej chalupe ostali len múry. Aj by sme sa na ne išli pozrieť, ale máme strach. Sú tam medvede. V mojich spomienkach náš dom stojí. Tam, za tými horami, je môj domov,“ spomína Mária.
Počasie narobilo starosti
Starosta sa nedal zahanbiť. Hoci mu škrt cez rozpočet spravilo počasie, vynašiel sa. Namiesto folklórnych súborov sa na pódiu striedali domáci i hostia. Tancovali, spievali a spomínali.
„Viem, že každému sa zarosí zrak, keď si spomenie na časy, keď osady v okolí Látok boli plné života. Na tie roky, keď pôda bola jediným, z čoho sa dalo vyžiť tvrdou prácou a odriekaním. Na poli pracoval každý, starci aj deti. V zime boli priadky, páračky a skoro každý deň tu bola svadba. Pamätám si, ako z Podbykova na rebriňákoch, ktoré ťahali vyparádené kone, išla svadba do farského kostola na Detviansku Hutu. Svadobčanov bolo šesť plných vozov a harmoniku i spev bolo počuť ďaleko. Mnohé domy sú už zbúrané, celé osady zalesnené, ale v spomienkach týchto ľudí ostali také, aké boli kedysi," povedal starosta Látok Martin Škopík.
Povstanie si pripomenuli ohňostrojom
Medzi obce, ktoré zalesnili, patrí aj Podbykovo. „Tu bol obchod, dva razy do týždňa sme sem chodili na nákup. Ale väčšinou sme si všetko dopestovali doma. Gazdovali sme. Odišli sme v roku 1960. Museli sme. Teraz bývam v Brezne. Na stretnutie rodákov som prišla už štvrtýkrát. Mám tu svojich rovesníkov, bývalých susedov a teším sa aj na ohňostroj, ktorým si pripomenieme výročie Slovenského národného povstania,“ povedala 73-ročná Mária Paulíková z Polomky a v očiach sa jej zaleskli slzy.
Spomienky na rodný kraj sa bez nich nezaobišli. „Veru, aj si poplačeme, ale sa aj zasmejeme a na rok prídeme opäť," sľubovala Anna Vadrnová. Tiež bývala v Podbykove, teraz žije v Brezne.
O rok sa stretneme opäť
K Látkam patria osady: Polianky, Mláky, Paseky, Podbykovo, Nový Svet, Čechanky a Táňovo. Petrová, Sekcia, Grapa, Zabykovo, Vyhnanec, Dedinka a Pálenica, to sú tie, ktoré boli zalesnené, alebo ich obývajú chalupári. „V minulosti skoro v každej osade boli školy, obchody, mlyny, kováči, košikári či iní remeselníci,“ tvrdí starosta.
Ján Lisičan mal šťastie. Rodnú chalupu v osade zvanej Grapa si prerobil na chalupu. „Z vrchov sme odišli v roku 1976. S rodinou bývam v Detve, ešte že to nie je ďaleko. Na chalupe sa radi stretávame a spomíname,“ hovorí Ján. Rodáci sa lúčili s prísľubom, že o rok sa stretnú opäť. Už po šiestykrát.
