MÁLINEC. Každého z nás z času na čas pochytí nejaká tvorivá činnosť. Júliusa Kocku pochytila pred dvadsiatimi rokmi a zostal jej verný dodnes. Stavia miniatúry budov zo špajdlí, drôtu a šišiek. Jeho koníčka odštartovala synova domáca úloha.
Všetko sa začalo posedom
„Syn dostal v škole za úlohu zhotoviť posed. Mal toho veľa a tak som sa ponúkol, že mu pomôžem. Posed sa vydaril a mňa to chytilo za srdce,“ tvrdí Július. Ako prvý postavil zámoček z rakúskych Álp. „Videl som ho na fotografii a zapáčil sa mi," tvrdí nenápadný dôchodca. Srdcu najbližšie sú mu kostoly. „Medzi nimi nájdete aj kostolík z Hámrov. Na mieste, kde stál, je dnes priehrada,“ povie Málinčan.
Modelovaniu sa venuje len v zime
Nad väčšími modelmi sedí aj tri mesiace, nad menšími dva. Špajdle sú tenké a lepidlo sa lepí na prsty. Modelovanie si vyžaduje veľa trpezlivosti. Strechy zhotovuje zo šišiek. Svojmu koníčku sa venuje výlučne len cez zimu. „Na jar, v lete a na jeseň je dosť práce okolo hospodárstva,“ tvrdí bývalý sklár.
Svoje diela nepredáva
Túto zimu by vraj rád zhotovil málinskú zvoničku. Svoje diela by nikdy nepredal. Niektoré však daroval svojim blízkym. Vnučky Zuzanka a Veronika sa tešia špajdľovej spálni, ktorú im starký zhotovil pre bábiky. „Pre nich som robil aj tento posed. Vyryl som naň ich mená, nech majú na mňa pamiatku," dodá Július.
