ZLATNO. Neveľkú obec v okrese Poltár preslávilo nielen obľúbené sklo značky Zlatá Zuzana, ale aj škreky. Každý poriadny škrekár musel mať takzvaný ťuvik - vábničku na sojky. A hoci sa už na sojky dávno nechodí, ľudia zo Zlatna radi na toto obdobie spomínajú.
Za žabu dostali dvadsať halierov
„Je to už vyše tridsať rokov, ako v našom chotári chytili posledné sojky. Naši rodičia a starí rodičia považovali sojku za škodnú. Požierala vajíčka a potomstvo iných operencov, aj preto bol jej odchyt povolený,“ hovorí Dušan Vidner. Zlatňančan má 61 rokov. Na škreky chodil rád.
„Mäso zo sojky je výborné. Ľahké a chutné. Aj páni zo sklární ho mali radi. A tí veru mali mlsné jazýčky. Obľubovali nielen sojky, ale aj žabacie stehienka. Žaby im chodili chytať deti. Za jednu dostali dvadsať halierov. Za sojku platili viac,“ hovorí Dušan.
Sojky nám spadli rovno k nohám
Na sojky sa chodilo ešte pred svitaním. „No najskôr sme si museli zadovážiť lepidlo. Varilo sa z imela. Najviac ho rástlo na duboch. Z imela sme pooberali bobule a tie sme dali variť. Do vody sme prisypali trochu popola. Zo vzniknutej hmoty vznikla akási hrča. Tú sme museli ísť vyprať do potoka. Až potom sme ju pražili na oleji,“ spomína Dušan.
Chlapi, ale aj ženy a deti sa potom pobrali do lesa. Každý mal ten svoj strom. Ďalším dôležitým krokom bolo odrezať na strome konáre, napíliť ich a natreté lepidlom zastrčiť späť. „Na vtáky sme čakali pod stromom, v úkryte, ktorý sme si zmajstrovali z konárov. Ťuvikom, teda vábničkou, sme prilákali vtáky a keď sa nám darilo, za hodinu, dve sme mali ulovených aj pätnásť sojok. Polepili si perie a spadli nám rovno k nohám,“ hovorí Dušan.
Občas chytili aj iného vtáka
Sojky boli vďačnou témou aj v miestnej krčme. „Chlapi sa pri poháriku radi chválili, kto koľko chytil. Občas aj popridávali. Alebo si zašpásovali, kto akého vtáka ulovil. Aj mne sa raz podarilo chytiť sovu. Doniesol som ju domov, zbavil lepidla a na druhý deň som ju pustil," vysvetľuje Dušan.
Sojky sa varili, vyprážali alebo plnili
Sojky vedela šikovná gazdinka pripraviť aj na desatoro spôsobov. „Vyprážali sa, varili v polievke alebo plnili. Sojka veľmi škrieka. Azda aj preto sa ich chytanie v Zlatne volalo škreky,“ povie Dušan. Na škreky sa v Zlatne už dávno nechodí. Lov na sojky je zakázaný. No tunajší ľudia na časy, keď sa z hory domov vracali s bohatým úlovkom spomínaných operencov, stále radi spomínajú.
