Slovensko reprezentovala v mládežníckych vekových kategóriách i v seniorskej. Pôsobí v najvyššej maďarskej hádzanárskej súťaži. Tento mesiaca začala obliekať dres HC Barabas Veszprém. Alžbeta Polláková prestup do tohto klubu považuje za svoj doteraz najväčší úspech.
RIMAVSKÁ SOBOTA. Narodila sa v Revúcej, šesť rokov má trvalý pobyt v Rimavskej Sobote, kam sa jej rodičia presťahovali za prácou. V uliciach tohto mesta ju však nie je možné často stretnúť. „Domov je pre mňa tam, kde mi ho rodičia vytvorili. Som napoly Soboťanka," reagovala A. Polláková, ktorá pochádza zo športovej rodiny. „Rodičia ma viedli k všestrannosti. A to aj v športe. Skúšala som tenis, atletiku, hádzanú. Sama som sa rozhodla pre hádzanú. Chcela som byť v kolektíve, byť s kamarátkami," spomína na svoje začiatky.
Pôsobenie pod Urpínom
S hádzanou začínala v HK Revúca. Talent rozvíjala v HC SCP Banská Bystrica, kde sa stala dorasteneckou majsterkou Slovenska a prenikla aj do kadetskej reprezentácie.
„Bola som vekom dorastenkou, keď som už trénovala s družstvom žien. V tom období získalo banskobystrické družstvo majstrovský titul a prebojovalo sa aj do finále medzinárodného Pohára EHF. Trénoval ma známy Viktor Kovaľov. Bolo to v čase, keď sa, obrazne povedané, z káčatka stáva hus. Dal mi toho veľa pre moju ďalšiu kariéru. Kovaľov je najlepší tréner, aký ma doteraz viedol," uviedla Polláková. V dorasteneckom veku odišla do Vinohradov Bratislava.
„Ako šestnásťročná som hrala za Vinohrady prvú ligu v kategórii žien," podotkla. Zo slovenskej metropoly sa vrátila do Banskej Bystrice. Klub zmenil názov na ŠKP. Družstvu pomohla postúpiť do extraligy, ktorú v nasledujúcich sezónach aj hrávala. Bystričanky mútili vodu na špici tabuľky.
Legionársky chlebík v Maďarsku
V Maďarsku si v najvyššej súťaži odkrútila už tri sezóny a v septembri začne štvrtú. Chcela sa posunúť hráčsky ďalej, preto sa rozhodla vyskúšať si legionársky chlebík.
„Potrebovala som zmeniť prostredie. Nestačila mi naša extraliga. Človek musí mať stále nové ciele. Maďarská najvyššia súťaž patrí medzi najkvalitnejšie," uviedla. Keď odchádzala do krajiny našich južných susedov, nepoznala reč. Prvé dva roky hrávala za Vasas Budapešť. V predchádzajúcom súťažnom ročníku obliekala dres ASA - Consolis Hódmezővásárhely.
„Necítila som sa v tomto klube dobre, nebola som v ňom spokojná. Požiadala som môjho manažéra, aby mi našiel iný klub. HC Barabas Veszprém, kam som prestúpila, je silný a ambiciózny klub," povedala dvadsaťpäťročná ľavá, prípadne stredná spojka.
Pod taktovkou renomovaného trénera
Veszprém angažoval Pollákovú aj napriek tomu, že podstúpila operáciu roztrhnutého predného krížneho väzu na ľavom kolene.
„V klube ma poznali. Potrebovali taký typ hráčky, aký som ja. Barabas mi ponúkol najlepšie podmienky, aké som zatiaľ mala. V dvoch predchádzajúcich maďarských kluboch som patrila medzi kľúčové hráčky družstva. Vo Veszpréme by som mala patriť tiež k ťahúňom družstva. Jeho kormidelníkom je Lajos Mocsai, uznávaná trénerská kapacita. Máme veľmi dobrý vzťah," uviedla hádzanárka, ktorá má za sebou najťažšie zranenie v kariére. Dúfa, že sa jej budú zdravotné peripetie dlhý čas vyhýbať.
Trénuje už naplno. Ako ale podotkla, v prvých dvoch kolách novej sezóny ešte novému zamestnávateľovi na palubovke nepomôže.
Miluje búrlivé prostredie
Finančné podmienky, za akých pôsobí v Maďarsku, sa podľa vyjadrenia rodáčky z Revúcej nedajú porovnávať s podmienkami, za akých hrávala na Slovensku. Atmosféra na zápasoch je tiež diametrálne odlišná od tej na Slovensku.
„Milujem, keď sú plné hľadiská, keď je v hale veľký hukot a rachot, keď to jednoducho žije. Zaujímavosťou je, že vedenie HC Barabas Veszprém rozhodlo, že sa na zápasy budeme prepravovať limuzínami, spomínala sa aj doprava vrtuľníkom namiesto autobusov. S niečím takýmto som sa doteraz nestretla," vyjadrila sa Alžbeta Polláková, ktorá sa popri hádzanej venuje aj modelingu.
Sny o svetovom šampionáte
Slovensko reprezentovala v juniorskej i seniorskej kategórii.
„Dúfam, že si ešte reprezentačný dres oblečiem. Je pre mňa cťou reprezentovať. Snom každého hráča je hrať na majstrovstvách Európy, majstrovstvách sveta či olympiáde. Každý človek má svoje sny, pre ktoré žije, pre ktoré robí všetko. Veď bez malých snov by neboli tie veľké. Nedarí sa nám prebojovať sa na najvýznamnejšie podujatia. O zmene občianstva však v tejto súvislosti neuvažujem," nechala sa počuť.
Láka ju liga v Dánsku
Veľmi rada by si zahrala na severe Európy. „Dánska liga je považovaná za najlepšiu. Kvalitou sa k nej maďarská súťaž približuje," vyslovila sa Polláková, ktorý o sebe prezradila, že je familiárny typ.
„Internet ponúka rôzne možnosti komunikácie, využívam to pri kontakte s rodičmi i s priateľom. Je pre mňa dôležité, že mám ich podporu. Kráčam po ceste svojho života. Na nič sa nesťažujem. Veď som zdravá, ako aj moji blízki," uzavrela.
