VEĽKÝ BLH. Sama hovorí, že iná už asi nebude. Čo si raz zaumieni, to docieli. Má šikovné ruky, dobré nápady a nekonečne veľa trpezlivosti. Vždy vraj musí skúšať niečo nové. Katarína Hromaníková z Veľkého Blhu, neveľkej dediny v okrese Rimasvká Sobota, zhotovuje košíky, šperkovnice, kytičky, zdobí staré fľaše aj nepoužiteľné knihy.
Začínala s maľovanými vajíčkami
Vždy ich obdivovala. Maľované veľkonočné vajíčka. „No vosk či farby sa mi zdali o ničom. Ja som chcela niečo viac. A tak som začala s dierkovaním a vyrezávaním tvarov. Začala som používať vŕtačku. Prvé vajíčka som zaniesla svojim kolegyniam do roboty. Povedali mi, že sú dobré, ale nič viac. Vtedy som si zaumienila, že budem robiť niečo naozaj pekné. Niečo, čo možno nazvať skvostom, čo by mohlo zdobiť stôl celý rok a nielen počas Veľkej noci. A tak som začala vyrábať košíky a šperkovnice,“ hovorí Katarína.
Na košíky či šperkovnice mohla nalepiť rúčku napríklad z tvrdého papiera. No vybrala si ťažšiu cestu. Rúčku vyrezáva zo škrupiny. „Chce to len prax. Ale kým som sa naučila škrupiny rozpoliť, veľa som ich pokazila,“ priznáva. Jej obľúbenými farbami sú zlatá, biela, strieborná a červená. Či už sú to vyrezávané vajíčka, košíky a šperkovnice, jedno je isté - môžeme ich pokojne nazvať skvostmi. „Rozdávam ich svojim známym. Len tak pre radosť. Neviem s nimi obchodovať," priznáva 56-ročná Katarína.
Vyrába aj mini kytičky
„A takmer každá ozdoba v nich je z prírody. Tekvicové semiačka, vanilka, čierne korenie, borievka či malá šiška,“ vyratúva zoznam materiálu potrebného na ich zhotovenie. Pekne v nich vyznejú aj malé makovičky.
„Raz som sa veru na sebe poriadne nasmiala. Vybrala som sa zasiať mak. No ten nie a nie vyrásť. Chodila som do záhrady takmer každý deň. Po čase som sa rozhodla pokus so siatím zopakovať. Aké bolo moje prekvapenie, keď som našla sáčok s makom plný. Ja som vám ho do tej jamky zabudla vysiať,“ priznáva kreatívna dáma.
Z každej prechádzky v prírode si prinesie niečo vhodné na kytičky. „Príroda je štedrá. Len na červené plody do mojich kytíc je skúpa. Šípky sa nedajú zalakovať,“ posťažuje si.
Staré knihy skončili ako dekorácia
Vyštudovala veterinu. A ešte pred piatimi rokmi by o sebe nepovedala, že je tvorivý typ. „Vyšívať som vedela. Ale to bolo všetko. To ostatné prišlo postupne. Chcela som. Niekedy aj v noci rozmýšľam nad tým, čo vytvoriť. Tak to bolo aj s tými knihami a starými fľašami,“ hovorí Katarína. Používa len také fľaše, ktoré majú netypický tvar. Zafarbí ich, ozdobí a už môžu zdobiť poličku alebo poslúžiť ako váza.
Ako ozdoba v poličke skončili aj knihy Marxa a Engelsa. „Čítať sa nedali, ale ozdoby z nich sú skvelé. Nikdy by som však nezničila hodnotnú knihu. To by ste neverili, aké braky už vydavateľstvá vydali,“ s úsmevom na tvári povie Katarína. Je rozhodnutá vymýšľať ďalej. Pre potešenie svojich očí, no najmä pre potešenie svojich známych.
Autor: ZUS
