ovský vyrezal obrí črpák a valašku.
DETVA. Robí veci, ktoré mu prinášajú radosť a potešia sa z nich aj iní. Ján Môťovský z Detvy sa rezbárstvu venuje odmalička. Talent vraj zdedil po starom otcovi. Býval na Kalamárke, kde jeho otec horárčil.
„Okolo nás boli samé hory. Dreva v nich dostatok. Starký robil praktické veci - lyžice, misy, hrable, poriská. Ale vedel vystružlikať aj sošky. Menil obyčajné drevo na postavy. Fascinovalo ma to," hovorí rezbár z Detvy.
Rezbár musí byť trpezlivý
Najskôr vyrezával do kôry stromu. S obyčajným vreckovým nožíkom. „Domčeky, srdiečka a tak. Mojim prvým serióznejším dielkom bol drevený koník. Vyrezal som ho, keď som mal šesť rokov. Rád som sa s ním hrával. Neskôr to boli píšťalky z lipy,“ spomína na svoje prvotiny ľudový rezbár. Z talentovaného chlapca vyrástol zručný rezbár. S drevom pracuje takmer 70 rokov. No pretože je rezbárčina fyzicky náročná a zdravie mu už tak neslúži, v poslednej dobe sa svojmu koníčku venuje menej. Väčšie sochy vyrezával celé týždne. „Rezbár musí byť trpezlivý. Musí si dať záležať na každom detaile. Socha bez tváre nie je socha. Je rozdiel, či má na sebe rúcho alebo nohavice so širokým opaskom,“ hovorí Ján Môťovský.
Zapísal sa do Slovenskej knihy rekordov
V minulosti si splnil dva veľké sny. Vyrobil krčah a valašku, s ktorými sa zapísal do Slovenskej knihy rekordov.
Ako prvú vyrobil valašku. Má ju doma v obývačke. „Chcel som, aby zdobila vestibul mestského úradu alebo inej inštitúcie. Zatiaľ však nikto o ňu neprejavil záujem. Predal by som ju za 1000 eur, aby sa mi aspoň vrátili náklady na jej výrobu.“ Valaška z čerešňového dreva má 170 centimetrov. Kovová časť s ostrím meria vyše tridsať centimetrov a váži takmer päť kíl. Majster ju zhotovil za dva mesiace a s vybíjanou valaškou dosiahol v roku 1989 slovenský rekord. „Aj Jánošík by mal čo robiť, aby ju udržal v ruke,“ zažartuje majster.
Na obrí črpák poslúžila jedľa z Poľany
Ak zájdete v Detve do múzea, medzi vystavovanými exponátmi nájdete aj črpák nezvyčajných rozmerov. Žinčica z neho by pokojne zahasila smäd aj sedemsto ľuďom. „Možno je to najväčší črpák na svete. Na Slovensku určite. Vysoký je takmer dva metre a prierez dna má meter. Zmestí sa do neho štyristo litrov žinčice,“ hovorí rezbár. Vyrezával ho pol roka.
„Na jeho výrobu mi poslúžila jedľa spod Poľany. Taká bola hrubá, že by ju ani dvaja chlapi neobjali. Ucho je z topoľového dreva. Lepil som ho po kúskoch. S črpákom mi pomohol kamarát z Korytárok Štefan Ľupták, ktorý je tiež rezbárom. Vyrobil napríklad reťaz, ktorá merala tridsať metrov a bola z jediného kusa dreva. Najväčším problémom vraj bolo nasadiť dno. Na uchu sú typické detvianske motívy - geometrické tvary a kvetiny,“ hovorí Môťovský. Robil ho podľa vzoru črpáka, ktorý ma čestné miesto v jeho obývačke. „Mal ho v rukách aj prezident. Páčil sa mu, aj som si myslel, že si jeden objedná, ale akosi sa k tomu nemal,“ dodá Ján. Črpák zhotovil pred štyrmi rokmi.
K postavičkám z ľudu mal blízko
Pre Detvu sú typické vyrezávané drevené kríže. „Aj ja som ich vyrobil niekoľko. Aj drevenú bránu,“ hovorí Ján. Jeho diela sú vraj po celom svete. Naposledy vyrezal nevestu z Myjavy. K postavičkám z ľudu mal vždy blízko.
„Aj k tým z rozprávok. Vyrezal som napríklad Janka Hraška. Mám ho na poličke v obývačke. Som veriaci človek. Rád vyrezávam podobizeň Panny Márii,“ tvrdí umelec. Hovorí, že jeho koníček by ho nikdy neuživil. „Bol som sústružníkom aj reštaurátorom. Prvé väčšie peniaze, ktoré som dostal, bolo 60-tisíc korún za obrí črpák. Možno sa však nájde niekto, kto si kúpi aj valašku,“ dodá na záver.
