Od piatka 11. do nedele 13. septembra potrvá jubilejné X. medzinárodné stretnutie gajdošov Gajdovačke 2009. Zúčastní sa jej viac ako stovka gajdošov z rôznych krajín. Ako to vlastne začalo?
Prvému ročníku medzinárodného stretnutia gajdošov Gajdovačka 2000 predchádzal „nultý" ročník. Pri príležitosti zvolenia Jozefa Zboroňa, gajdoša z Oravskej Polhory za cechmajstra Cechu slovenských gajdošov sa „dudáci" zo všetkých kútov krajiny stretli 24. júla 1999 na Podbabiohorských folklórnych slávnostiach v Sihelnom.
Feruľa do Oravskej Polhory
Vtedy malo podujatie dve časti - sobotňajšie stretnutie gajdošov, milovníkov ľudovej kultúry a zástupcov obce v Oravskej Polhore, spojené s muzicírovaním a plodnými rozhovormi, a v nedeľu program v amfiteátri v Sihelnom. Sprievodné slovo a réžiu mal Milan Rusko. Stretnutia gajdošov sa okrem neho zúčastnili Rastislav Šimkovič, Ondrej a Ľubomír Panákovci, Pavol a Dominik Garajovci, Milan Kocian a Bernard Garaj st., ktorý ako odstupujúci cechmajster odovzdal Jozefovi Zboroňovi symbolickú feruľu. Feruľa je ozdobná drevená palica pripomínajúca žezlo a je symbolom moci a funkcie cechmajstra. Pôvodný právoplatný akt odovzdávania funkcie sa uskutočnil už predtým, na gajdošských fašiangoch vo Veľkej Lehote - na schôdzi Cechu slovenských gajdošov v cechovej izbe. V diskusii schôdze sekretár cechu Milan Rusko hovoril o potrebe festivalu aj v iných regiónoch s gajdošskou tradíciiou. Tak by sa podporilo a aktivozovalo gajdošstvo na Slovensku vo väčšej miere. Myšlienka oslovila referenta kultúry z Oravskej Polhory Ivana Matisa. A tak na prípravnom stretnutí Folklórneho festivalu pod Babou horou navrhol usporiadať sprievodný program s názvom „Dudecky by grali". Organizačne aj finančne si ho „vzal na plecia" Obecný úrad Oravská Polhora. Prvý samostatný ročník Gajdovačky sa uskutočnil v roku 2000, už za aktívnej spolupráce vtedajšieho Oravského osvetového strediska, s výrazným vkladom terajšieho riaditeľa Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne Miroslava Žabenského.
Gajdovačka 2004. Mladých "tovarišov" za päť rokov citeľne pribudlo.
FOTO: RUDOLF JUROLEK
Zánik by bol hriech
Usporiadateľmi stretnutí gajdošov sú každý rok Oravské kultúrne (osvetové) stredisko v Dolnom Kubíne a obecný úrad v Oravskej Polhore. OKS riadi metodickú časť a technické zabezpečenie organizuje obec.
„Do vzniku Gajdovačky boli jediným pravidelným a čisto gajdošským festivalom na Slovensku Gajdošské fašiangy v Malej Lehote, v oblasti Pohronského Inovca. Gajdoši a kapely zo severnej Oravy sa ho síce zúčastňovali, ale na udržanie gajdošskej tradície na Orave to malo len minimálny dopad," spomína na to obdobie Ivan Matis. „Bolo treba umožniť ľuďom doma uvedomiť si, aké bohatstvo zanikajúca oravská gajdošská tradícia predstavuje, i aké široké paralely má vo vedľajších krajinách: Zywiecke a Sliezske Beskydy v Poľsku, Morava, Sliezsko a Západné Čechy u českých susedov, nehovoriac napríklad o Škótsku iných vzdialenejších krajinách. Chceli sme ľuďom ukázať, že o unikátnu gajdošskú kultúru je záujem v celej Európe a že o ňu majú záujem mnohí zahraniční návštevníci. A že by bol hriech nechať ju stratiť sa v prepadlisku času."
Predsavzatia sa napĺňajú
Cieľom Gajdovačky je, aby v Oravcoch vzrástlo povedomie a hrdosť na tradičné hodnoty, záujem o ich udržanie. Festival mal zároveň podnietiť výchovu nasledovníkov hry na gajdy, ale aj píšťalu či trombitu, a zastaviť celkový úpadok gajdošstva na Orave. A to sa aj podarilo. Dnes v regióne rastie niekoľko gajdošov - tovarišov.
„Podľa rozprávania starých ľudí boli gajdy súčasťou dedinského života až do začiatku 70. rokov minulého storočia. Hralo sa na nich v krčmách, na svadbách, priadkach, pri páraní peria," dodáva Ivan Matis. „Tým že do života vstúpili technické vymoženosti - rádio, televízia - sa ľudia začali menej stretávať, lebo zábavu dostávali cez médiá rovno domov. V 50. rokoch 19. storočia boli v Oravskej Polhore a Sihelnom gajdy s husľami najrozšírenejšími ľudovým nástrojmi, ale s príchodom heligóniek a neskôr akordeónov strácali postupne svoje pozície. Dôvodom bola vysoká technická náročnosť prípravy nástroja na hranie a tým aj časté zlyhávanie nástroja, ale aj módne trendy - prijímanie modernejších nástrojov a nového repertoáru - populárnej hudby, dychovky. Mladí ľudia sa od gájd začali odvracať. Úpadok došiel tak ďaleko, že v Polhore aktívne hral už len Jozef Zboroň a v Sihlenom Ján Ferneza, ktorý až do smrti gajdy vyrábal aj na predaj. Preto sme museli gajdy spopularizovať, aby v regióne prežili aj pre budúce generácie. Ukázalo sa, že sme to urobili naozaj "v hodine dvanástej". V poslednej chvíli sa podarilo povzbudiť mladých muzikantov a výrobcov v tejto oblasti, aby prebrali čo najviac skúseností od autentických profesionálnych gajdošov Jozefa Zboroňa a Jána Fernezu, pretože obaja starí gajdoši nás, žiaľ, o krátky čas po vzniku Gajdovačky navždy opustili."
