DETVA. Stál pred obchodom a ponúkal knihy. Ľudia sa pri ňom pristavovali a on im trpezlivo vysvetľoval ich obsah. Branislav Vereš je mladý muž. Na prvý pohľad sa ničím neodlišuje od svojich rovesníkov. Pravda až dovtedy, kým si neoblečie kurtu, dhóti či čadar. Zvolil si život odriekania. Je mníchom. Žije v centre hnutia Hare Krišna v Abranovciach. V Detve sme ho stretli pred jedným z hypermarketov. Za dobrovoľné príspevky predával knihy s filozofiou jemu blízkou.
Hare Krišna má štyri regule
Vyštudoval obchodnú akadémiu. Býval v Košiciach. Bol dospelý a hľadal, kam sa v tejto spoločnosti zaradiť. Odjakživa ho zaujímali otázky života a smrti. Pred šiestimi rokmi sa mu dostala do rúk kniha o Krišnovi.
„Zistil som, že je to presne to, čo hľadám. Odrazu som mal odpovede na otázky, prečo som tu, kto je Boh a aké mám poslanie," hovorí Branislav. Odišiel bývať do kláštora, kde prijal duchovné meno Vradža Džana Dasa.
„Som tu spokojný. Až tu som sa našiel. Tak ako kresťanstvo má desať Božích prikázaní, Hare Krišna má štyri regule. Tí, čo sa rozhodli prijať našu filozofiu, mali by sa nimi riadiť. Nejeme žiadne mäso, s ničím nehazardujeme a keď vravím s ničím, tak to tak aj myslím. So životom, majetkom, prírodou, priateľstvom. Naša filozofia zakazuje akékoľvek toxické látky, napríklad aj čierny a zelený čaj. Zakazuje aj sexuálny styk mimo manželstva," vysvetľuje filozofiu, akou sa riadi Hare Krišna, Braňo.
Zásady tohto staroindického náboženstva neberie ako odriekanie. Je to o viere. „Máme duchovne bohatý život, ktorý nás napĺňa," dodá.
Kresťania majú bibliu, my máme Bhagavadad Gítu
Podľa Džana nie je dôležitá minulosť, tá sa už nedá zmeniť. Dôležitá je budúcnosť a prítomnosť.
„Čo pre kresťanov znamená Biblia, to pre nás znamená Bhagavad Gítá. Je to ťažká kniha a jej obsah pochopia len tí, ktorí na ňu dozreli. Dáva odpoveď na všetky otázky, prečo sme tu, ako funguje tento svet, ako funguje príroda, kto je Boh. Vysvetľuje, čo si ľudia uvedomujú, ale nezamýšľajú sa nad tým. Napríklad sa v nej píše aj o tom, že všetko, čo urobíme, či je to dobré alebo zlé, sa nám raz vráti. Sú napríklad ľudia, ktorí majú všetko, majetok, priateľov, rodinu a stále sú nespokojní, stále niečo hľadajú. Túžia po poznaní. Duchovný pôžitok je nad všetky pôžitky," tvrdí mladý muž. Má 27 rokov. Krišnovi je oddaný už šiesty rok.
Vstáva pred východom slnka
Zatiaľ sa vraj v uliciach miest nestretol s ľuďmi, ktorí by na neho nakričali. „Nie sme žiadna sekta. Keď sme v uliciach a spievame Hare Krišna, Hare Krišna, Krišna, Krišna, Hare, Hare! Hare Ráma, Hare Ráma, Ráma, Ráma, Hare, Hare, ľudia sa pri nás pristavujú a pýtajú sa, kto sme. Sme ľudia, ktorí majú radi Boha, tento svet, ľudí, ktorí chcú šíriť dobro a na tom nie je nič zlé," povie Braňo.
Ráno vstáva zavčasu, ešte pred východom slnka. Pomodlí sa, spieva Krišnovi, ide na bohoslužby a potom robí to, k čomu má najbližšie. „Niektorí upratujú, iní varia, idú medzi ľudí predávať knihy a šíriť našu filozofiu, alebo pracovať do záhradky. Sme komunita. K životu nepotrebujeme veľa. Dvere má u nás otvorené každý, komu je naše hnutie blízke. Niekto príde a po čase kláštor opustí. Zistil, že jednoduchý život a hlboké myslenie nie je to, čo hľadal. Na Slovensku je nás okolo tisíc, ktorí sme sa stotožnili s touto filozofiu," povie Džana.
Dôležitá je duša a nie telo
Na Slovenku sú dve centrá Hare Krišna. V Abranovciach pri Prešove a v Podunajských Biskupiciach. Jedným z najväčších uctievačov Krišnu bol svätec Šrí Čaitanja Maháprabhu z Bengálska, ktorý založil celé hnutie dnes nazývané Hare Krišna. Jeho uctievači spievajú len Rádhove a Krišnove meno. Je taktiež považovaný za inkarnáciu samotného Krišnu.
„My veríme tomu, že človeka robí človekom duša a nie telo. Telo je dočasné, duša večná. Keď zomrieme, duša sa reinkarnuje do iného tela. Do akého, to je dané karmou," vysvetľuje Braňo. V Abranovciach je jeho domov. Medzi tými, ktorí sa stotožnili s filozofiou hnutia Hare Krišna.
