KOKAVA NAD RIMAVICOU. Ondrej Ňuňuk bol učiteľom. V školstve odpracoval vyše štyridsať rokov. Mal rád svoje povolanie. Na vyučovanie chodil takmer vždy v dobrej nálade a svojimi vynálezmi vedel žiakov zaujať. Jeho najobľúbenejším predmetom bol zemepis.
Hitom boli odborné učebne
„V šesťdesiatych rokoch boli módnym trendom v školstve odborné učebne. Väčšinou sa však zriaďovali pre fyziku, chémiu a prírodopis. Odborné učebne pre zemepis boli ojedinelé. Mali sme však riaditeľa, ktorý bol k učiteľom ústretový. Podporoval kolegov, ktorí mali o takéto učebne záujem," hovorí bývalý učiteľ. Za dva roky si zriadil učebňu, z ktorej bol nadšený on i žiaci. Nad tabuľou pod plafónom visel rám, v ktorom bolo desať roliet dvojakej dĺžky. Prispôsobil si ich na mapy. Jedny boli kratšie, druhé dlhšie.
„Ich výhodou bolo, že učiteľ mohol na jednej hodine používať viac máp a ani sa tak neničili ako tie, ktoré sa stáčali ručne," tvrdí Kokavčan.
Zhotovil zemepisné stoly
Obľúbené u žiakov boli aj dva zemepisné stoly. Jeden bol menší, druhý väčší. „Na veľkom boli dve mapy bývalej republiky. Po otvorení príklopu žiaci videli mapu priemyslu. „Namontoval som na ňu okolo 170 farebných šesťvoltových žiaroviek. Každý priemysel mal inú. Žiakom sa zemepis už nezdal taký nezaujímavý. Druhá mapa bola plastická. Vymodeloval som na nej fiktívny zemský povrch," spomína na školské časy pán Ondrej. Žiaci si na mape mohli osvojiť okolo päťdesiat zemepisných pojmov. „Aj o polnoci vedeli, čo je delta, hrebeň, úmorie, kaňon, povodie i ostrov," dodá bývalý učiteľ.
Pre žiakov namaľoval severnú oblohu
Vymyslel okolo dvadsať učebných pomôcok. Zhotovil si ich vo voľnom čase. Robil to dobrovoľne. Mal rád svoje povolanie a svojich žiakov. V jeho učebni bola na plafóne namaľovaná severná hviezdna obloha. Modrý kruh s priemerom tri metre a v ňom najdôležitejšie súhvezdia severnej oblohy so Severkou v strede.
„Súhvezdia som dal do polohy, v akej sa nachádzali v období, keď sa žiaci o nich učili. Vedľa tabule som na stenu natrvalo urobil smery zemepisnej šírky a dĺžky. Žiaci si ich totiž často zamieňali. Učivo im lepšie pomohla pochopiť aj pomôcka, ktorá slúžila na určovanie časových pásiem. Okolo glóbusu bol kovový pásik a na ňom hodiny, ktoré slúžili na porovnávanie času v jednotlivých štátoch," spomína bývalý učiteľ.
Ich vlajka sa dostala až do Antarktídy
Učil v základnej škole v Kokave nad Rimavicou. Dnes má 77 rokov a niektoré pomôcky, ktoré sám vymyslel a zmajstroval, majú v jeho dome čestné miesto. Krúžok zemepisu, ktorý viedol, sa zapojil do súťaže, ktorej úlohou bolo naučiť sa čo najviac o Antarktíde.
„Zhotovili sme vlajku, ktorá sa dostala až do Antarktídy. A to až dvakrát. Prvýkrát v roku 1998 s americkou expedíciou na polárnu stanicu Murdo. Druhýkrát s japonskou expedíciou, ktorá navštívila Enderbyho zem," povedal s istou dávkou nostalgie v hlase bývalý učiteľ, ktorý sa veľkou mierou pričinil o to, aby jeho vyučovacie hodiny neboli jednotvárne.
