UTEKÁČ. Čakal ma na stanici. Nevysoký, nenápadný, upravený človek s priamym pohľadom. Zašli sme len kúsok od stanice do čistého, veľmi skromne zariadeného prízemného bytu bez príslušenstva, do ktorého sa vchádzalo z pavlače. Peter Šuniar ticho rozprával svoj životný príbeh od križovatky, na ktorej sa ocitol na prelome storočia, keď zanikla výroba vianočných ozdôb v sklárňach v Utekáči.
Bolo treba začať odznova
Spomenul si na svoj detský sen. Robiť s drevom. Vtedy prišiel impulz. V televíznej relácii vystupovala cechmajsterka Aichlerová z Martina, ktorá získala ocenenie podnikateľka roka. „Zistil som si telefónne číslo na Drevonku Martin, zavolal som a ponúkol im, že by som pre nich mohol robiť kolieska na autíčka alebo niečo podobné. Cechmajsterka povedala, aby som prišiel a priniesol vlastnoručne vyrobenú hračku. Do Martina som vycestoval s džípom a vláčikom. Tak ma vybrali do cechu výrobcov hračiek,“ hovorí Peter.
Cech výrobcov hračiek
Cech zabezpečoval rôzne výstavy, teda odbyt hračiek nielen na Slovensku, ale aj po celom svete. Po troch rokoch začal Utekáčan uvažovať nad vlastnou cestou. Otvoril si živnosť a začal podnikať. Vyrobené hračky ponúkal na rôznych festivaloch remesiel. Nemal veľa peňazí, preto si stroje a náradie vyrobil sám. Drevený sústruh, cirkulár, prvú pílku.
„Vyrábal som napríklad aj sústružené garniže, stojany na kvety, aby som zarobil, mohol sa rozbehnúť a nakúpiť potrebné stroje. Dnes už viem vyrobiť aj kolísku pre dieťa," povie majster.
Jeho najväčšou láskou sú detské drevené hračky. „Keď som ich začal stružlikať, moji chlapci už boli v staršom veku. Musím ich pochváliť za to, že mi pomáhali. Mladší syn hovorí, že by tiež chcel vyrábať hračky. Baví ho to, učenie mu až tak veľmi nevonia. O rok končí strednú školu. Stane sa operátorom počítačových sietí. Ktovie, ako sa napokon rozhodne,“ povie Peter.
Hlavná je blízkosť človeka
Dostal sa do Ústredia ľudovej umeleckej výroby, po čom roky túžil. Peter Šuniar je ľudovým umelcom. „Už sa teším na jarmoky, na festivaly remeselníkov. Opäť sa stretnem so zaujímavými ľuďmi. Je to dobrý pocit, odreagovanie sa s kopcom zábavy. Mám 46 rokov a teraz si plním detské sny. Musel by som žiť sto rokov, aby som všetko, čo nosím v hlave, zrealizoval,“ hovorí.
Robí z rôzneho materiálu
Prebúdza sa ako strom na jar a v očiach sa mu objavuje jas. Len tvár zostáva vážna. „Tam, kde bude hračka zaťažená, ide tvrdšie drevo. Na kolieska a osky sa používa hrab. Robím z rôzneho materiálu - z čerešne, jablone, buka, hrabu a zo smreka. Vyrábam ekologické hračky. Nepoužívam žiaden kov. Hračky nie sú lakované ani morené, aj lepidlo je ekologicky nezávadné. Nepoužívam žiadnu konečnú úpravu, ani olejovanie. Len dokonale vyšmirgľujem hrany a rohy, aby sa dieťa nezranilo. Využívam farbu dreva, preto miešam rôzne druhy dreva," priblíži výrobu majster z Utekáča.
Do jeho dielne chodia deti. Pohrať sa s hračkami, ktoré vyrába. Peter má radosť. „Je to dobrý pocit, keď si človek hračku vymyslí, vyrobí a vie ju aj predať, lebo je o ňu záujem. Naozaj mi nejde o peniaze. Veľakrát, keď vidím tie rozžiarené detské očká, dám ich aj zadarmo."
