LUČENEC. Najstaršou Lučenčankou je Emília Fungáčová. Šiesteho októbra oslávi 101 rokov. Dlhovekosť sa v jej rodine zrejme dedí. Jej mamička sa dožila deväťdesiat rokov.Ešte pred rokom s nami Pani Emília žartovala, no momentálne už len polihuje v posteli.
„Zdravotný stav sa jej zhoršil najmä v posledných týždňoch," povedala nám jej dcéra Mária. Jej mamička vychovala šesť detí. Pochovala jedného syna aj muža. To boli hádam najťažšie chvíle v jej živote. Žije u svojej dcéry Márie.
Na dedine sa žilo lepšie
„Mamka celý život prežila na dedine. Narodila sa neďaleko Látok v horskej obce Čechanky. Bola veľmi pracovitá. Ešte aj vtedy, keď mala 80 rokov, chodila do vinice oberať hrozno. Dva razy bola pracovať v Čechách, len aby nás uživila," hovorí Mária.
Pani Emília často zvykla spomínať, že na dedine sa žilo lepšie. Prežila dve svetové vojny, zažila tatíčka Masaryka i gazdovanie na skromných políčkach, znárodnenie, aj družstvá. Pri 6 deťoch sa mala veru čo obracať. Cez zimu musela najskôr na potoku vysekať ľad a až tak mohla prať. Mala rada zemiaky, kapustu, kyslé mlieko a doma upečený chlebík. Ešte minulý rok čítala noviny, časopisy a pobožné knižtičky. Deň začínala a končila modlitbou.
Muža jej privalilo drevo
Na Vianoce nemá dobré spomienky. „Je to pre mňa najbolestivejšie obdobie v roku. Presne na štedrý deň mi pred 54 rokmi zomrel manžel. Bývali sme v Pincinej. Ráno sa zobudil a povedal mi, že mal veľmi zlý sen, no nechcel mi ho povedať. Sľúbil mi, že mi ho povie, keď príde domov. Okolo desiatej mi volali, aby som si prišla po neho, že ho privalilo drevo. Robil na píle v Lučenci. Prišla som tam a chlapi stáli ako sochy. Zaviedli ma do takej drevenej búdy, kde ležal môj dobrý mužík. Vtedy neboli domy smútkov. Celé sviatky sme ho mali doma. Pri živote ma držali len deti. Veď, čo by bolo s nimi, keby aj o mamu prišli? Ťažko mi bolo, ej veru, veľmi ťažko. V chalupe peňazí málo a hladných krkov veľa. Musela som sa obracať, aby som nás všetkých uživila," povedala nám pred rokom pani Emília.
Napriek tvrdým skúškam s pokorou a vierou vítala každý nový deň. A tak to robí i dnes. Všetko najlepšie, milá pani Emília Fungáčová.