eho rodina.
CINOBAŇA. Koncentračné tábory. Vyhladzovacie stanice pre tisíce Židov aj zo Slovenska. Mnohých pred smrťou zachránili obyčajní ľudia. Nebáli sa riskovať vlastný život, aby pomohli iným. Aj na lazoch neďaleko Cinobane žila rodina, ktorá zachránila troch ľudí. Jej najmladší člen mal v čase, keď sa tu skrývali, len jeden rok. Po šesťdesiatich piatich rokoch sa prišiel pozrieť na miesto, kde našli útočište.
Vrátil sa na miesto, kde sa skrývali
„Pripravovala som si podklady na obecné zastupiteľstvo. Odrazu zastal vo dverách manželský pár. Muž ma poprosil, či by som im nepomohla nájsť ľudí, ktorí im na sklonku vojny pomohli," opisuje začiatok dojímavého stretnutia starostka Cinobane Mária Švikruhová.
Ako k prvej zašli k babke Anne Sujovej. Bola to správna voľba. Vyše 80-ročná Cinobančanka si spomenula na rodinu Spodniakovú, ktorá na lazoch, v časti zvanej Handrová, ukrývala sedem mesiacov židovskú rodinu.
„V Cinobani žije ich syn Milan Spodniak. Keď sa stretol s Jurajom Besedom, ihneď si spomenul na príbeh, ktorý mu zvykli hovoriť rodičia. Milan sa narodil po vojne, ale jeho sestra Boženka bola medzi deťmi, s ktorými sa syn zubára hrával v dome v čase, keď naokolo zúrila vojna. Milan spolu s kamarátom Jožkom Sujom zaviedli manželov Besedových aj na miesto, kde sa od augusta 1944 až do februára 1945 ukrývala židovská rodina z Banskej Štiavnice," hovorí starostka.
Ani na chvíľu nezaváhala
Pôvodne sa otec Juraja Besedu volal Arpád Brull. Bol uznávaným zubárom. Bol však Žid, a preto bol nežiadúci. Spolu s manželkou Alžbetou a ročným synom Jurajom sa dostali do transportu smrti. Podarilo sa im ujsť.
„Dostali sa až k nám do Cinobane. Mesiac sa ukrývali v dedine, no nebolo to tu pre nich bezpečné. Lazy poskytovali väčšiu istotu. Cez Viničky sa dostali na laz Handrová k rodine Spodniakovcov. Gazda domu Ondrej bol partizánom. Zdržiaval sa v horách pri Detve a doma sa len málokedy ukázal. Rozália bola statočná žena. Hoci vedela, že Nemci môžu každú chvíľu vtrhnúť do ich domu a hľadať jej muža, Brullovcov ukryla. Arpád vedel po francúzsky a tlmočil pre francúzskych partizánov, ktorí v okolí Cinobane bojovali pod vedením Reného Picarda," vysvetľuje starostka.
Zastrelili psa a prehľadali aj stodolu
Raz Nemci vtrhli na laz. Zastrelili psa, vtrhli do domu a kričali na Rozáliu, že kde sú partizáni. Žena mlčala. O seba sa nebála, len o deti. Bol medzi nimi aj malý Juraj. Jeho rodičia sa v poslednej chvíli stihli ukryť do bunkra v stodole.
„Nemci zašli aj tam. Vidlami pichali do sena, ale úkryt v zemi neobjavili. Dni utekali. Blížil sa koniec vojny. Vo februári odišiel zubár s rodinou domov do Banskej Štiavnice. Našli rozbitý a vykradnutý byt. Bola taká doba," povzdychne si Švikruhlová.
Pristavil sa aj pri hrobe svojich záchrancov
Manželia Spodniakovci zmenili osud jednej židovskej rodiny. V ťažkých časoch nezaváhali a pomohli.
„Tento príbeh z vojny je dojímavý. A také bolo aj stretnutie Hany a Juraja Besedových s potomkami ich záchrancov. Pristavili sa aj pri hrobe Rozálie a Ondreja Spodniakových. Sľúbili, že sa vrátia, aby ukázali aj svojim deťom miesto, kde sa po druhýkrát narodili ich prastarí rodičia a ich otec. V Cinobani sa im páčilo. Napísali mi, že sa tu stretli so srdečnými ľuďmi, presne takými, ako ich vo svojich rozprávaniach opísali Jurajovi rodičia," zakončí príbeh z lazu Handrová starostka Cinobane.
