Drobný. Animovaný seriál vznikol ako súčasť projektu Zodpovedne.sk. Rozprávky, v ktorých dobro bojuje nad zlom, sa stali národným víťazom súťaže o Európsku cenu za prevenciu kriminality 2009. Miroslava Drobného úspech teší a už teraz rozmýšľa o ďalšej časti seriálu.
Ako vznikol nápad s animovaným seriálom?
Na začiatku bola iniciatíva Nataše Slavíkovej z Ministerstva kultúry, ktorá už dlhé roky bojovala za vzkriesenie slovenskej tvorby pre deti a mládež. Dala nás dokopy s Jarom Baranom, výtvarníkom a režisérom série, a predstavila nám svoje ciele v oblasti mediálnej výchovy. Bez jej entuziazmu by asi celý seriál ani nevznikol.
V tom čase sme v projekte Zodpovedne.sk pripravovali nové plány, ako a čím osloviť najmenších užívateľov internetu. Vysvetlili sme pracovníkom Ministerstva vnútra SR, nášho najväčšieho partnera v projekte, že animované rozprávky sú príležitosť vytvoriť niečo nové, zaujímavé a prelomové. Súhlasili a podporili nás, aj keď to bol riskantné. Klasická animovaná tvorba bola na Slovensku už desaťročie mŕtva. Témy ako pedofília na internete alebo zverejňovanie erotických fotografií na webe neboli v takejto podobe ešte prekreslené do rozprávok, a tak nájsť formu, ako o týchto ohrozeniach zo strany nových technológií povedať detskému divákovi vo veku 5 až 10 rokov, bola otázka číslo jedna.
Prečo ste si teda vybrali slovenské prostredie salaša?
Slovenské animované rozprávky majú bohatú históriu, pred rokom 1993 Slovenská televízia vyrábala ročne 80 - 100 animovaných filmov pre deti. Nemusím asi ani menovať všetky tie postavičky, s ktorými sme ako deti vyrastali a väčšina z nich bola zo slovenského prostredia. Pripadalo nám správne a logické nadviazať na ich posolstvo a aj takto podporiť naše kultúrne dedičstvo. S kolegom Vladom Kuľhavým sme pracovali na rozhlasom spote, kde vystupoval bača, a to bol už len krok ku salašu, ovciam, baranom a vlkom.
Prečo má seriál názov OVCE.sk?
Všetci sme tak trochu ovce, nie len deti, keď sa dennodenne musíme učiť, ako sa ovládajú nové mobily, programy a zároveň si dávať pozor na nebezpečenstvá, ktoré nám tieto nové technológie prinášajú. Vlkov, ktorí len čakajú na naše chyby, je pri každom košiari neúrekom. Tá bodka sk už len pripomína, že príbehy sa týkajú najmä sveta internetu.
Ako vznikol nápad s ovcou, ktorá sa nafotila bez kožušteka?
Pôvodne som mal v scenári príbeh o ovci, ktorá sa nafotila „s cicíkami". To slovo síce bolo z detského sveta, ale pri búrlivých diskusiách s celým projektovým tímom, sme tento výraz zavrhli. Výtvarník Jaro Baran nakreslil prvý storyboard a na ňom ovečku, ako si holí kožuštek. To bolo geniálny nápad. Nasledovali ďalšie diskusie s našimi partnermi z Unicefu, Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, zástupcami Únie miest Slovenska, T-Mobile, Rady vlády pre prevenciu kriminality alebo policajtmi. No a raz na porade, ktorá sa pretiahla do jednej v noci, sme opäť otvorili otázku cicíkov. Kolegyňa z eSlovensko, Katka Gondová, si všimla to, na čo sme sa už asi 3 mesiace pozerali, ale nevideli, že tá ovca je vlastne bez kožušteka. Aké jednoduché!
Rozprávky sa pripravujú až v piatich jazykových mutáciách, je to bežné?
Určite to nie je bežné, ešte sme sa s tým nestretli. Keď si ale dnes pustíte maďarskú verziu, ktorú nahovoril Csongor Kassai alebo rómsku s Patrikom Vrbovským a jeho beat boxom, zdá sa nám, že len s týmito verziami je naše dielo kompletné. OVCE.sk je multimediálny projekt, ako celý internet. Nepridávame nové bariéry, ani tie jazykové, práve naopak búrame ich. Preto sme pridali aj tlmočenie do posunkovej reči Roba Šarinu a verziu s anglickými titulkami.
Aké máte ďalšie plány?
V roku 2010 by sme radi pripravili ďalšie časti seriálu, v ktorých sa budeme venovať novým témam. Nehovorili sme ešte napríklad o klamlivej reklame na internete, online šikanovaní, spamových reťazových listoch šťastia, atď. Je stále z čoho vyberať. Všetko ale bude záležať na úspešnosti pilotných častí a podpore zo strany našich partnerov.
