ltúry, ktoré bolo doposiaľ na Slovensku preskúmané.
CINOBAŇA. Tohtoročná druhá výskumná etapa archeologického výskumu v katastri obce Cinobaňa sa začala 11. mája. Jej prvá časť trvala do 7. júla. Na žiarové pohrebisko sa archeológovia opäť vrátili 28. septembra a do minulého piatku komplexne preskúmali ďalších 11 žiarových hrobov. Ich počet sa tak zvýšil na 108.
V hrobe našli aj zvyšok železiarskej pece
„Jesenné práce priniesli ďalšie pozoruhodné poznatky o kyjatickej kultúre. Preskúmali sme ďalšie hroby z mladšej a neskorej doby bronzovej. Opäť sme odkrývali staršie hroby s klasickými štvorcovými alebo kvadratickými skrinkami a mladšie, pri ktorých boli naznačené obdĺžnikové skrinky. Najbohatšie vybavený hrob, ktorý sme odkryli na jeseň obsahoval 17 celých nádob. Je to nadpriemerný počet, no minulý rok sme v hrobe objavili aj rekordných 26 celých a rozbitých nádob,“ informoval Vladimír Mitáš, vedúci terénnych prác.
Zároveň podotkol, že objavená keramika mala klasické tvary. V hroboch sa nachádzali amfory, vázy, hrnce, misky, šálky s výzdobou typickou pre kyjatickú kultúru. V jednom z hrobov bol nájdený aj zvyšok železiarskej pece, ktorý bol zrejme symbolicky vložený do urny nebohého. Odborníkom sa tak potvrdilo, že pod Striebornou našli nálezisko najstarších železiarov cinobanského regiónu.
Archeológovia doposiaľ prebádali plochu veľkú približne 2,5 ára. V. Mitáš tvrdí, že pokiaľ nebudú chýbať peniaze určené na výskum v Cinobani, tak budúci rok sa doskúma ďalších 1,5 ára. Už dnes je však isté, že pod vrchom Strieborná sa po Radzovciach a Kyjaticiach nachádza tretie najväčšie pohrebisko kyjatickej kultúry, ktoré bolo doposiaľ na Slovensku preskúmané.
Žiarovisko hľadali pomocou satelitnej mapy
Snom archeológov a ich pomocníkov bolo objaviť žiarovisko, na ktorom ľudia kyjatickej kultúry spaľovali mŕtvych. Doposiaľ sa im to nepodarilo. Iskierka nádeje v nich však skrsla po tom, ako miestny jaskyniar F. Radinger prišiel so satelitnou mapou z roku 2004. V tom čase nebol terén pod Striebornou husto zarastený a tak na mape bolo badať tmavé ohraničené miesto.
„Zaujímavý kruh mohol niečo naznačovať. Po navŕtaní sondy sa však prítomnosť žiaroviska nepotvrdila,“ dodal V. Mitáš. Nájdené bronzové predmety z hrobov však svedčia o vyspelej kremačnej technike ľudí kyjatickej kultúry. Archeológovia ich nachádzali výrazne poškodené, pretože prešli vysokým žiarom.
Strieborná bola omnoho väčšie hradisko
Ďalší významný objav tohtoročného výskumu sa viaže k samotnému hradisku Strieborná. Archeológovia zistili, že bolo omnoho väčšie, ako sa doposiaľ uvádzalo v odbornej literatúre.
„S určitosťou možno povedať, že Strieborná ako hradisko bola omnoho väčšia. Zdá sa, že opevnená plocha bola akropolou. Pôvodne sa uvádza, že jej veľkosť bola 0,2 hektára. Podľa všetkého sa však bude hovoriť o niekoľko hektárovej ploche. Túto teóriu však potvrdí až následný výskum,“ upresnil vedúci terénnych prác.
Cinobaňu spoznajú aj v Poľsku
Z doterajšieho výskumu žiarového pohrebiska pod Striebornou pripravili archeológovia referát aj s fotodokumentáciou. Vladimír Mitáš spolu s profesorom Václavom Furmánekom budú koncom novembra prezentovať nálezisko na medzinárodnej konferencii v poľskom Krosne. Cinobaňa sa tak dostane do povedomia európskych odborníkov.
O poznatky výskumu prejavili záujem aj predstavitelia cinobanskej samosprávy. Archeológovia im výsledky svojej práce priblížili na stretnutí, ktoré sa konalo 28. septembra. Rovnako všetci záujemcovia o spomínaný výskum majú možnosť zhliadnuť niekoľko objavov na Obecnom úrade v Cinobani.
