Nielen chátrajúci areál bývalých sklární, ale aj pamätník s kovovou sochou fúkača skla má v Utekáči pripomínať dobré sklárske časy. Dominanta, ktorá už druhý týždeň zdobí tunajšie námestie, je pre mnohých bývalých zamestnancov boľavou spomienkou.
UTEKÁČ. Leží v doline, v ktorej je málo pracovných príležitostí. Stovky rodín tu vyše 200 rokov živila sklárska fabrika. Pred jedenástimi rokmi však skrachovala. Dnes sú z nej už len ruiny. Neďaleko rozobratých budov stojí už druhý týždeň pamätník, ktorý má pripomínať sklársku históriu. Dominuje v ňom kovová socha fúkača skla. Niektorým, najmä starším sklárom, pohľad na oceľový pomník jatrí rany na duši.
Kým stúpal z komína dym, bolo dobre
Eduard Becáni má už osemdesiatpäť rokov. Je slabý a nevládze. Pri chôdzi si pomáha barlami. „Keď som po prvýkrát prešiel bránou sklárne, mal som štrnásť rokov. Najskôr som sa len učil, neskôr som sa vypracoval na fúkača. Bola to dobrá fabrika. Vyrábali sme žiarovky a termosky, ktoré sa vyvážali aj do zahraničia. Škoda jej. Vždy, keď prechádzam okolo, plačem. Stačí sa mi pozrieť na komín. Dobre sa tu žilo, kým z neho stúpal dym,“ hovorí jeden z najstarších sklárov v Utekáči.
V deň, keď odhaľovali tri metre vysoký a štyri metre široký pamätník sklárstva, mal narodeniny. „Oveľa viac ako pamätník by ma potešilo, keby sa stal zázrak a sklársky komín by opäť začal dymiť. Utekáč už nie je tým, čím býval. Mladí sa rozutekali po svete a tí, čo zostali, sú nezamestnaní a žijú v chudobe,“ dodá skúsený sklár.
Fabrika mu dodnes dlží peniaze
Sedemdesiatročný Ján Šáli odpracoval v utekáčskej sklárni štyridsaťtri rokov a tri mesiace. V sobotu 10. októbra spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom prestrihoval pásku na pomníku. „Keď som strihal stuhu, vtedy mi až tak smutno nebolo. Ale keď sme spievali sklársku hymnu Sklenička ty sklenená, mal som čo robiť, aby som sa nerozplakal,“ tvrdí Ján. Dodnes mu vraj poslední majitelia sklárne dlžia 12-tisíc korún.
„Fabrika stojí, ale presnejší by bol výraz stála, v strede dediny. Stále ju máme na očiach a nie je to nič príjemné. Naša živiteľka je v troskách. Pomník ešte viac oživuje bolestné spomienky,“ dodá bývalý sklár.
Pomník má pripomínať sklárske časy
Starostka Utekáča je presvedčená, že pomník na námestie patrí. „Monument má pripomenúť nám všetkým, ale aj tým, ktorí prídu do Utekáča len na návštevu, časy, keď naši sklári vyrábali výrobky, ktoré vyvážali do sveta. Nemá byť len spomienkou, ale aj symbolom dediny. Aj v erbe obce je prvé sklárske platidlo, vexle,“ myslí si Zuzana Paľašová.
Pomník s fúkačom skla stál vyše 2000 eur. „Peniaze naň sme získali od sponzorov a vyšiel nám aj jeden projekt," dodá starostka.
Starostka verí, že areál časom ožije
V Utekáči je vyše dvadsaťpercentná nezamestnanosť. Bola by ešte vyššia, ale veľa ľudí z obce odišlo za prácou.
„Žije tu vyše 1000 ľudí. Nádejou pre nich sú traja záujemcovia, ktorí by v areáli bývalej sklárne chceli podnikať s drevom, stavebnými hmotami resp. zahájiť výrobu technického skla,“ myslí si starostka. Areál aj s pozemkami vlastní tunajšia samospráva.
„Vypracovali sme projekt na obnovu hnedého parku. Ak budeme úspešní, chceli by sme areál pripraviť tak, aby v ňom mohli záujemcovia rozbehnúť výrobu. Časť fabriky je už rozobratá, ale niečo v nej ostalo funkčné, napríklad vodomer, čistička odpadových vôd, budova skladov a v dobrom stave je aj bývalá administratívna budova,“ tvrdí starostka.
V súčasnosti finišujú s obnovou elektrickej siete, v areáli sa buduje nová trafostanica. „Z európskych fondov sa nám podarilo získať vyše 260-tisíc eur (7,8 mil. korún) na stavbu požiarnej zbrojnice, ktorá má takisto stáť v areáli bývalej sklárne,“ dodá Paľašová.
