iatimi rokmi miestny občan Ján Rideg.
VEĽKÁ NAD IPĽOM. Cintoríny. Pred Sviatkom všetkých svätých sú viac v centre pozornosti. Niektoré z nich však lákajú turistov po celý rok. Na cintoríne vo Veľkej nad Ipľom nájdete náhrobný kameň starý viac ako dvadsať miliónov rokov. Pozornosť priťahuje aj pomník rytiera Viliama Mertensa.
Zo stromu sa stala skala
„Skamenelina zdobí hrob farára Gézu Borbáša. Tento náhrobok bol kedysi strom, až neskôr sa z neho stala skala. Strom pokryla láva zo sopky. Horúci vulkanický popol mal kyslý charakter. Nános prehriateho popola vylučoval kyselinu kremičitú, ktorá prenikla do kmeňa a tak vznikla celá premena," vysvetľuje pôvod netradičného náhrobného kameňa miestny historik a jeho objaviteľ Ján Rideg. Dôchodca ukazoval skamenelinu už mnohým turistom. „Chodia ho pozerať nielen Slováci, ale aj zahraniční turisti. Je to ozajstná rarita," dodá Rideg.
Rodina grófa splnila farárovu poslednú vôľu
Géza Borbáš bol nielen farárom, ale aj vášnivým poľovníkom. „Priatelil sa s rodinou grófa Forgácha, ktorý mal v našej dedine kúriu. Borbáš veľmi ťažko ochorel. Mal rakovinu jazyka a hrtana. Choroba rýchlo postupovala. Jeho posledným prianím bolo, aby mu z neďalekého Ipolytarnócu priviezli vzácnu skamenelinu a dali na hrob ako náhrobný kameň. Bolo to v roku 1909 a už v tom čase boli skameneliny veľkou vzácnosťou," vysvetľuje Rideg.
Rodina grófa z Haliče splnila poslednú vôľu farára. Raritu svetového významu z Ipolytarnócu priviezli a osadili na hrob priateľa. V parku v Maďarsku sa zachovali vďaka tomu, že ich zaliala láva.
Pozlátené hroty zmizli počas vojny
Zaujímavosťou cintorína je nielen skamenelina, ale aj miesto posledného odpočinku rytiera Viliama Mertensa. „Tento hrob som si všimol pred vyše dvadsiatimi rokmi. Na náhrobnom kameni je vyobrazený erb. Je na ňom okrídlený lev a hlava orla. Zhotovili ho v Budapešti. Okolo plotu je oplotenie, na ktorom bolo až 144 špicatých mreží. Pretože bolo pozlátené, počas prvej svetovej vojny ich niekto odpílil. Oplotenie na jednej strane zrástlo so stromom. Možno sa v dreve nájde ešte nejaký pozlátený špic," hovorí Ján Rideg.
Dodnes nie je známe, ako sa tento rytier dostal do malej obce. „S istotou možno povedať len to, že na území Uhorska hájil záujmy viedenského cisárskeho dvora. Tu sa zoznámil aj s grófkou Františkou Forgáchovou, ale ako dlho žil vo Vilke a ako sa vtedy naša obec volala, nikto nevie," dodá miestny historik.
Hoci sa o spomínané hroby nemá kto starať, sviečky budú pri nich horieť aj na Dušičky. Ján Rideg určite nebude sám, ktorý ich pri nich zapáli.
