Ruska hľadá slovanské starožitnosti. A nachádza vzácnych ľudí

Za oknom už druhý deň nepretržite padá sneh. Hora v Oraviciach je zakrytá takmer pol metrom snehu. Hoci je iba október, krajina za oknom pripomína pravú ruskú zimu o to viac, že pri praskajúcom kozube sedíme s čistokrvnými Rusmi - vedeckou pracovníčkou Ústavu slavistiky Ruskej akadémie vied v Moskve Marínou Valentsovovou a jej manželom Vladimírom.

„Máte na Orave množstvo úžasných ľudí, ešte som sa v teréne s niečím podobným nestretla. Málokde nájdete toľko ľudí, ktorí venujú množstvo svojho voľného času zachovaniu dávnych tradícií, zdokumentovaniu osobitosti nárečia, ktorým hovoria či zbieraniu miestnych ľudových piesní, povestí, legiend a rozprávok," hovorí akademička, ktorá sa už viac ako 20 rokov venuje etnolingvistike.

Marína Valentsovová

Už počas svojich vysokoškolských štúdií sa Marína Valentsovová sústredila na slovanské jazyky a vyštudovala slovenčinu. Neskôr sa na akademickej pôde sústredila na terénny výskum v Polesí, oblasti hraníc Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, nasledovalo Zakarpatsko, Ruský Sever a Slovensko. No a Slovensko, jeho jazyková pestrofarebnosť, zvyklosti, rozprávky a povesti jej priam učarovali. Už niekoľko rokov aj s kolegyňou sústreďuje pozornosť na štúdium osobitostí slovenských regiónov.

Hovorili ste, že niekoľko rokov ste cestovali najmä na východné Slovensko a Liptov. Na Oravu chodíte len posledné tri mesiace. Ako ste sa sem dostali?

- Bola to vlastne náhoda. Na jednej z recepcií ruskéhé obchodného zastupiteľstva v Bratislave som sa stretla s podnikateľom z Oravy, s Karolom Grígeľom. Bola som nesmierne prekvapená ako veľa vie o histórii svojho regiónu a Slovenska, o boji Slovákov za nezávislosť, za vlastný jazyk. Viedli sme veľmi zaujímavé rozhovory. Od neho som sa dozvedela, že na Orave pozná viac ľudí, ktorí sa venujú tejto problematike a všetkému, čo s ňou súvisí. Tí poznajú zas ďalších... A tak som tu. Dokonca už tretíkrát.

Čo ste tu už prešli, s kým ste sa stretli?

- Bola som na viacerých stretnutiach s ľuďmi v Hruštíne, v Oravskom Veselom, v Rabčiciach a chcem navštíviť aj ďalšie oravské dediny. Stále ma príjemne prekvapuje, koľko ľudí sa u vás venuje udržiavaniu ľudových tradícií a zvykov. Takmer v každej dedine máte folklórny súbor alebo skupinu, detské súbory. To u nás v Rusku nie je. Takíto nadšenci sú malým národným pokladom, vážte si ich. Nadchli ma napríklad ľudia ako Marián Grígeľ, ktorý sa zaslúžil nielen o vydanie goralského slovníka a spevníka, ale aj o vydanie ďalších cenných publikácií o Orave. Nádherná je aj knižka Evy Kurjakovej Povesti spod Babej hory, ktorú urobila úžasným spôsobom - v spolupráci s deťmi. Veľmi rada by som sa s autorkou tiež stretla, snáď sa mi to podarí. Neuveriteľní sú manželia Paulína a Serafín Ganobčíkovci, ktorí vychovali za celý doterajší život už množstvo folkloristov, zozbierali množstvo starých ľudových i náboženských piesní. Alebo učiteľka Marta Baláková v Rabčiciach... A tak by som mohla hovoriť ďalej a ďalej. A stále sa dozvedám o nových a nových takýchto vzácnych ľuďoch, ktorí na Orave žijú a tvoria.

Spolupracujete aj so slovenskými vedcami?

- Samozrejme, áno. Najmä s Ústavom etnológie SAV, Slavistickým ústavom SAV a Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV. Vážim si napríklad dielo jazykovedkyne Kataríny Habovštiakovej, Marián Grígeľ mi venoval aj množstvo kníh z diela jej manžela Antona Habovštiaka, ktorého veľkú časť venoval práve rodnej Orave. Materiály ním zozbierané majú obrovskú hodnotu, veď ich zbieral odborník, jazykovedec, ktorý presne vedel, na čo klásť dôraz. Cenná je tiež vydavateľská práca Petra Hubu, ktorý sa aj autorsky podpísal pod množstvo monografií oravských obcí a miest. Kedysi sme podobné knihy dostávali aj k nám, do Ústavu slavistiky RAV v Moskve, no po politickej zmene v našich krajinách to postupne zaniklo. Teraz sú pre nás takéto publikácie veľkou vzácnosťou. O to viac si cením, s akou ústretovosťou a lokálpatriotizmom som sa stretla na Orave.

Kultúra a jazyky v slovenských regiónoch sa od seba líšia. Čím je Orava iná?

- Okrem svetlonosov? (smiech) Viete, slovenské regióny na východe majú blízko k Ukrajine a jej kultúre, severné sú z veľkej časti goralské, južné sú poznačené maďarským vplyvom, západné nemeckými a českými a moravskými prvkami... To najčistejšie a najslovenskejšie, čo v jazyku Slovákov je, sa zachovalo najmä na Horehroní, Liptove a Orave. Kolegyňa bola v lete v Zuberci, spolu sme boli v Heľpe a Pohorelej, teraz som sa sústredila skôr na okolie Námestova. Materiály, ktoré nazbierame, neskôr spracujeme a výsledok uverejníme v článkoch a využijeme v našom kolektívnom diele, etnolingvistickom slovníku Slovanské starožitnosti, ktorého vydávanie bolo ideou akademika N. I. Tolstoja a sám s ním aj začal.

Ako sa vám páčili pobyty na Orave?

- Veľmi, najmä preto, že tu máte srdečných ľudí. Cestou sem sme s manželom v Zázrivej havarovali, našťastie, odnieslo to len auto, ale bez neho je takáto práca ťažká. Priateľ Karol Grígeľ nám venoval nielen veľa času, ale za nás mnohé veci aj vybavil a kde bolo treba, aj nás odviezol. Vďačíme mu za veľa, pretože hoci má množstvo vlastných aktivít, pre nás si vždy čas nájde.

Skúste čo najjednoduchšie pomenovať cieľ vašej práce.

Snažíme sa zistiť, kde siahajú korene slovanskej pravlasti, slovanských jazykov. A najmä - chceme čo najpodrobnejšie zhodnotiť prínos Slovanov do európskej kultúry.

Deti idú profesne často v stopách rodičov. Čo vaše dcéry?

- Máme tri dcéry. Všetky tri študujú na vysokých školách a som pyšná, že najmladšia dcéra si vybrala takisto slovanskú kultúru a jazykovedu, sústreďuje sa najmä na Bulharsko a Slovensko. A po niekoľkých rokoch jej srdce stále viac tiahne k Slovensku. Je to jej srdcovka, rovnako ako moja.