Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica

Ruska hľadá slovanské starožitnosti. A nachádza vzácnych ľudí

Marína Valentsovová je čistokrvná Moskovčanka. No čosi ju už niekoľko mesiacov znova a znova ťahá na Oravu, do oravských rodín a archívov.

Priateľ Karol Grigel priviedol Marínu Valentsovovú aj do Oravského Veselého, za folkloristami a zberateľmi ľudových piesní, manželmi Paulínou a Serafínom Ganobčíkovcami.(Zdroj: VLADIMÍR VALENTSOV)

Za oknom už druhý deň nepretržite padá sneh. Hora v Oraviciach je zakrytá takmer pol metrom snehu. Hoci je iba október, krajina za oknom pripomína pravú ruskú zimu o to viac, že pri praskajúcom kozube sedíme s čistokrvnými Rusmi - vedeckou pracovníčkou Ústavu slavistiky Ruskej akadémie vied v Moskve Marínou Valentsovovou a jej manželom Vladimírom.

„Máte na Orave množstvo úžasných ľudí, ešte som sa v teréne s niečím podobným nestretla. Málokde nájdete toľko ľudí, ktorí venujú množstvo svojho voľného času zachovaniu dávnych tradícií, zdokumentovaniu osobitosti nárečia, ktorým hovoria či zbieraniu miestnych ľudových piesní, povestí, legiend a rozprávok," hovorí akademička, ktorá sa už viac ako 20 rokov venuje etnolingvistike.

marina

Marína Valentsovová

Už počas svojich vysokoškolských štúdií sa Marína Valentsovová sústredila na slovanské jazyky a vyštudovala slovenčinu. Neskôr sa na akademickej pôde sústredila na terénny výskum v Polesí, oblasti hraníc Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, nasledovalo Zakarpatsko, Ruský Sever a Slovensko. No a Slovensko, jeho jazyková pestrofarebnosť, zvyklosti, rozprávky a povesti jej priam učarovali. Už niekoľko rokov aj s kolegyňou sústreďuje pozornosť na štúdium osobitostí slovenských regiónov.

Hovorili ste, že niekoľko rokov ste cestovali najmä na východné Slovensko a Liptov. Na Oravu chodíte len posledné tri mesiace. Ako ste sa sem dostali?

- Bola to vlastne náhoda. Na jednej z recepcií ruskéhé obchodného zastupiteľstva v Bratislave som sa stretla s podnikateľom z Oravy, s Karolom Grígeľom. Bola som nesmierne prekvapená ako veľa vie o histórii svojho regiónu a Slovenska, o boji Slovákov za nezávislosť, za vlastný jazyk. Viedli sme veľmi zaujímavé rozhovory. Od neho som sa dozvedela, že na Orave pozná viac ľudí, ktorí sa venujú tejto problematike a všetkému, čo s ňou súvisí. Tí poznajú zas ďalších... A tak som tu. Dokonca už tretíkrát.

Čo ste tu už prešli, s kým ste sa stretli?

- Bola som na viacerých stretnutiach s ľuďmi v Hruštíne, v Oravskom Veselom, v Rabčiciach a chcem navštíviť aj ďalšie oravské dediny. Stále ma príjemne prekvapuje, koľko ľudí sa u vás venuje udržiavaniu ľudových tradícií a zvykov. Takmer v každej dedine máte folklórny súbor alebo skupinu, detské súbory. To u nás v Rusku nie je. Takíto nadšenci sú malým národným pokladom, vážte si ich. Nadchli ma napríklad ľudia ako Marián Grígeľ, ktorý sa zaslúžil nielen o vydanie goralského slovníka a spevníka, ale aj o vydanie ďalších cenných publikácií o Orave. Nádherná je aj knižka Evy Kurjakovej Povesti spod Babej hory, ktorú urobila úžasným spôsobom - v spolupráci s deťmi. Veľmi rada by som sa s autorkou tiež stretla, snáď sa mi to podarí. Neuveriteľní sú manželia Paulína a Serafín Ganobčíkovci, ktorí vychovali za celý doterajší život už množstvo folkloristov, zozbierali množstvo starých ľudových i náboženských piesní. Alebo učiteľka Marta Baláková v Rabčiciach... A tak by som mohla hovoriť ďalej a ďalej. A stále sa dozvedám o nových a nových takýchto vzácnych ľuďoch, ktorí na Orave žijú a tvoria.

Spolupracujete aj so slovenskými vedcami?

- Samozrejme, áno. Najmä s Ústavom etnológie SAV, Slavistickým ústavom SAV a Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV. Vážim si napríklad dielo jazykovedkyne Kataríny Habovštiakovej, Marián Grígeľ mi venoval aj množstvo kníh z diela jej manžela Antona Habovštiaka, ktorého veľkú časť venoval práve rodnej Orave. Materiály ním zozbierané majú obrovskú hodnotu, veď ich zbieral odborník, jazykovedec, ktorý presne vedel, na čo klásť dôraz. Cenná je tiež vydavateľská práca Petra Hubu, ktorý sa aj autorsky podpísal pod množstvo monografií oravských obcí a miest. Kedysi sme podobné knihy dostávali aj k nám, do Ústavu slavistiky RAV v Moskve, no po politickej zmene v našich krajinách to postupne zaniklo. Teraz sú pre nás takéto publikácie veľkou vzácnosťou. O to viac si cením, s akou ústretovosťou a lokálpatriotizmom som sa stretla na Orave.

Kultúra a jazyky v slovenských regiónoch sa od seba líšia. Čím je Orava iná?

- Okrem svetlonosov? (smiech) Viete, slovenské regióny na východe majú blízko k Ukrajine a jej kultúre, severné sú z veľkej časti goralské, južné sú poznačené maďarským vplyvom, západné nemeckými a českými a moravskými prvkami... To najčistejšie a najslovenskejšie, čo v jazyku Slovákov je, sa zachovalo najmä na Horehroní, Liptove a Orave. Kolegyňa bola v lete v Zuberci, spolu sme boli v Heľpe a Pohorelej, teraz som sa sústredila skôr na okolie Námestova. Materiály, ktoré nazbierame, neskôr spracujeme a výsledok uverejníme v článkoch a využijeme v našom kolektívnom diele, etnolingvistickom slovníku Slovanské starožitnosti, ktorého vydávanie bolo ideou akademika N. I. Tolstoja a sám s ním aj začal.

Ako sa vám páčili pobyty na Orave?

- Veľmi, najmä preto, že tu máte srdečných ľudí. Cestou sem sme s manželom v Zázrivej havarovali, našťastie, odnieslo to len auto, ale bez neho je takáto práca ťažká. Priateľ Karol Grígeľ nám venoval nielen veľa času, ale za nás mnohé veci aj vybavil a kde bolo treba, aj nás odviezol. Vďačíme mu za veľa, pretože hoci má množstvo vlastných aktivít, pre nás si vždy čas nájde.

Skúste čo najjednoduchšie pomenovať cieľ vašej práce.

Snažíme sa zistiť, kde siahajú korene slovanskej pravlasti, slovanských jazykov. A najmä - chceme čo najpodrobnejšie zhodnotiť prínos Slovanov do európskej kultúry.

Deti idú profesne často v stopách rodičov. Čo vaše dcéry?

- Máme tri dcéry. Všetky tri študujú na vysokých školách a som pyšná, že najmladšia dcéra si vybrala takisto slovanskú kultúru a jazykovedu, sústreďuje sa najmä na Bulharsko a Slovensko. A po niekoľkých rokoch jej srdce stále viac tiahne k Slovensku. Je to jej srdcovka, rovnako ako moja.

Odkiaľ sa Slovania v Európe vzali?

Slovania sú najpočetnejšia etnická a jazyková skupina v Európe. Vznik a počiatky Slovanov sú pre nás ukryté v dávnej minulosti, žiaľ dodnes nemožno presne povedať kde.

Z jazykového hľadiska sa praslovanský jazyk vyčlenil z indoeurópskej jazykovej skupiny už okolo roku 1500 pred Kristom. Z historicko-archeologického hľadiska však možno bez akýchkoľvek pochybností hovoriť o Slovanoch až asi od roku 500 nášho letopočtu. V 6. storočí po Kristovi sa s nimi stretávame v správach antických autorov už ako s veľkým národom, ktorý sa rozšíril na obrovských priestoroch východnej, južnej, strednej a čiastočne aj západnej Európy. O skupinách Praslovanov pri Dunaji a Potisí hovorí Priskos, ktorý asi v roku 448 po Kristovi cestoval s byzantským posolstvom k Atilovmu sídlu. Tu posolstvo natrafilo na obyvateľstvo, ktoré ho namiesto vína pohostilo nápojom nazývaným medos (medovinou) a služobníctvo dostalo nápoj z prosa či jačmeňa, nazývaný kamon - pivo. V Jordánovom diele sa však zachoval údaj z roku 453, že nad Atilovou mohylou sa konal kar, nazývaný strava, čo poukazuje na prítomnosť slovanského elementu na kare. Jordanes, ktorý žil v 6. storočí v sídle byzantskej správy v Ravenne hovorí v spise o pôvode Gótov, o slovanských kmeňoch Venetov, Sklavínov a Antov. Objavili sa pred očami antického sveta už ako diferencované kmeňové celky, ktoré prekonali dlhší predchádzajúci vývin. Aj ďalšie byzantské pramene hovoria o Slovanoch ako početnom národe, najmä Prokopios z Caesarey, najvýznamnejší byzantský historik 6. storočia. Jeho správy z vojenských výprav potvrdzujú slovanské osídlenie na Balkáne a v strednej Európe ešte pred príchodom Avarov do Karpatskej kotliny.
Zatiaľ nemožno s istotou povedať ani to, ako sa uskutočnilo osídlenie Slovenska našimi predkami.

V SKRATKE O SLOVANOCH:
* Ide o najpočetnejší z indoeurópskych kmeňov.

* V 5. storočí n. l. začali Slovania osídľovať územie severne od Karpát, medzi riekami Vislou a Dneprom.

* V 6. storočí hýbe Európou druhé sťahovanie národov.
* V 7. storočie Slovania osídlili územie na západe po Polabie a Pobaltie, na juhozápade po Alpy, na juhu po Balkánsky polostrov.

* Na Slovensku sa slovanské kmene objavujú približne v 5.storoči.

* V 7. storočí vznikol v strednej Európe prvý štátny (nadkmeňový) útvar - Samova ríša (623-658). Pre 9. storočie je príznačný vznik slovanských štátov: Povolžské Bulharsko, Veľká Morava, Poľsko, přemyslovský Český štát, Kyjevská Rus. Odvtedy sa usporiadanie Európy menilo pomerne často.

Zdroj: Dejiny národov, Wikipédia

Melánia Pastvová

  1. Starosta potvrdil, že situácia je katastrofálna. Číslo ukázal diaľničiarom 496
  2. Aktuálna informácia: Väzeň z Cinobane je na úteku. Polícia žiada o pomoc 457
  3. V centre Novohradu sa bude opäť hodovať 377
  4. Práce pri Apolle potrvajú do polovice septembra 350
  5. Polícia pátra po 42-ročnom Attilovi 349
  6. V Ratke sa chystá zábava, prídu aj zahraniční hostia 308
  7. Starosta vyzýva ľudí, aby ho podporili podpismi 253
  8. Transformácia Slatinky má zabezpečiť klientom plnohodnotný život 144
  9. Najkrajší Gól jari vsietil Ján Borovec Video 120
  10. Potrestaný Vargic: Urobil som hlúposť 113

Najčítanejšie správy

Novohrad

Aktuálna informácia: Väzeň z Cinobane je na úteku. Polícia žiada o pomoc

V súčasnosti je Štefan v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Kráľovej v Banskej Bystrici.

V centre Novohradu sa bude opäť hodovať

Organizátori Lučenského hodovania pripravili pre návštevníkov bohatý program.

Práce pri Apolle potrvajú do polovice septembra

Podľa hovorkyne sú prebiehajúce práce súčasťou rozsiahlejšej revitalizácie tejto časti centra.

Polícia pátra po 42-ročnom Attilovi

Pomôžte pri pátraní.

Blízke regióny

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Väzňa, ktorý ušiel v Banskej Bystrici, chytili po pár hodinách

Podarilo sa im ho chytiť v obci Lukavica v okrese Zvolen.

FOTOGALÉRIA: Futbalový sviatok v Dobrej Nive, majstrovská Žilina dominovala

Účastník V. ligy skupiny C, futbalisti Dobrej Nivy privítali v 2. kole Slovnaft Cupu slovenského majstra – MŠK Žilina.

V Banskej Bystrici dnes ráno ušiel väzeň

Štyridsaťtriročný Štefan Boto je z Cinobane, v okrese Poltár.

Všetky správy

Plavčan vo štvrtok skončí, Danko chce štyri dni na premýšľanie (minúta po minúte)

Predseda SNS hovorí o potrebe obnoviť dôveru v koalícii.

Reportér Týždňa Magušin: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Redaktor Týždňa Michal Magušin sa so šéfom SNS Andrejom Dankom rozprával vo chvíli, keď sa dozvedel o pokyne na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS).

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

Košická schránka siahala na 29 miliónov od Plavčana. Zrazu ich už nechce

Profesor po otázkach cúvol. Vo firme je svokra hodnotiteľa, minule išlo o švagrinú.

Kam vyraziť