šej budúcnosti, ktorý sa rokmi rozplynul. Nás zaujímalo, ako ľudia vnímajú zmenu. V uliciach Lučenca sme sa pýtali, splnila revolúcia vae očakávania?
Darina Jurgová, 68 rokov: „Počas revolúcie som bola na námestí. Štrngali sme kľúčmi, vládla tam veľká eufória a súdržnosť. Celé to prebehlo veľmi kľudne. Otvorili sa nám hranice, ešte v roku 1989 som bola vo Viedni. Beriem to ako najväčšie plus, pretože sme mohli začať cestovať.“
Ladislav Broczko, 30 rokov: „Pred dvadsiatimi rokmi som mal desať rokov. Podľa mňa išlo o veľmi dobrú vec. Za bývalého režimu bolo veľa ľudí prenasledovaných za svoje názory. Žili sme akoby v nejakej „klietke". Smutné na tom je to, že tým, ktorí sa pri „nežnej" zišli na námestí a boli plní eufórie, toto nadšenie po dvadsiatich rokoch zmizlo z tvárí. Z toho som veľmi smutní.“
Marta Turčanová, 64 rokov: „Kedysi mladí nemali dovolené to, čo majú teraz. Zmenili sa, aj doba sa zmenila. Teraz máme na uliciach plno bezdomovcov, čo predtým nebolo. Aj vtedy boli určité veci zlé, ale bola istota. Každý mal prácu. Teraz je to pestrejšie, ale mám pocit, že stále je tu aj veľa negatív.“
Ladislav Sarvaš, 48 rokov: „Nežnej revolúcie som sa zúčastnil. Beriem ju veľmi pozitívne. Dnes máme slobodu myslenia a prejavu. Fakt, že je aj sloboda cestovania je ďalším, pre mňa druhoradým pozitívom. Táto zmena bola určite dobrá, hoci má veľa negatív, najmä pre starších ľudí. Tí to berú možno viac negatívne.“
Jolana Lenková, 82 rokov: „Počas revolúcie som bola v Lučenci, zúčastňovala som sa všetkých mítingov a stretnutí. No zmenu, ktorá prišla, nevidím pozitívne. Mne samotnej vzali aj sociálnu podporu a musia mi pomáhať deti, inak by som to nezvládla. Za socializmu som sa mala lepšie. Mladí nemajú prácu, odchádzajú do zahraničia. No aj tam je to z roka na rok horšie. Od roku 1989 som očakávala viac.“
Ján Hukeľ, 62 rokov: „Nezúčastnil som sa 17.novembra, pretože som bol v práci. Revolúciu napriek všetkému beriem pozitívne. Komunizmus mal svoje chyby, už sa to nedalo udržať. Zmena bola potrebná, ale ľudia určite dúfali, že bude iná a lepšia. No ja si myslím, že aj u nás raz bude lepšie.“
Ján Korčok, 35 rokov: „Počas revolúcie som bol v škole, pretože som bol študentom. Ja osobne beriem túto zmenu k lepšiemu, cítim sa slobodnejšie. Myslím, že z pôvodných zámerov sa urobilo veľmi málo. Ale pád komunizmu beriem veľmi pozitívne, bolo to veľmi potrebné. No musíme sa ešte posnažiť, aby sme si vybudovali skutočnú demokraciu.“
