Je úprimný a má rád ľudí. Ľudia ho volajú Ďurko Kupár. Zametá ulice, zbiera železo. So svojou prácou je spokojný. Veď skrášľuje mesto, ktoré miluje.
POLTÁR. Jeho pravé meno je Juraj Berky, no Poltárčania ho nepoznajú inak ako „Ďurka Kupára“. Jednoduchý chlapec, ktorý sa neustále usmieva, hoci to neraz mal v živote ťažké a nemal na ružiach ustlané.
Vyrastal v detskom domove
„Ani neviem, kedy presne ma ľudia začali volať Ďurko Kupár, no táto prezývka mi prischla a už ma nik nevolá mojím pravým menom,“ hovorí Juraj.
Jeho detstvo nebolo jednoduché. Vyrastal v detskom domove. „Naši ma vzali z domova vo Fiľakove, keď som mal 18 rokov. Teraz žijeme všetci spolu v Poltári. Zvykol som si tu. Ľudí mám veľmi rád. Sú na mňa dobrí, všetci ma už poznajú a berú ma za svojho,“ hovorí Juraj.
Svoje mesto miluje
Pracuje na poltárskom Mestskom úrade na aktivačných prácach. Je spokojný a nechcel by to meniť.
„Staráme sa o vzhľad mesta, zametáme, robíme poriadky. Mesto je vďaka nám krajšie,“ usmeje sa. Svoje mesto miluje. „Zbieram všetko možné. Papier, handry, železo,“ dodá.
Pri každom sa rád pristaví, pobeseduje, len tak, ako to vie on. S detskou úprimnosťou a vždy vysmiatou tvárou. O svojej budúcnosti má jasné predstavy. „Určite by som sa chcel usadiť, mám také plány, no uvidím, čo z toho bude. Už mám 30 rokov, bolo by načase,“ dodá na záver. Tak prajeme ti veľa štastia, Juraj Berky, alias Ďurko Kupár.
