DOLNÝ KUBÍN. Kultúrna verejnosť si tento rok pripomína 250. výročie narodenia výnimočnej osobnosti, ktorá bola až doteraz zabudnutá. Základná umelecká škola P. M. Bohúňa spolu s ďalšími nadšencami chce M. Zmeškala prinavrátiť na piedestál slávy.
Velikán, ktorého poznali velikáni
Hnacím motorom projektu je Anna Schirbauer, rodáčka zo Žiliny, momentálne žijúca vo Viedni. Výskumu života a diela Mikuláša Zmeškala sa intenzívne venuje niekoľko rokov. „Zmeškal je pre nás ako dar z nebies, obrovský potenciál, z ktorého môže ťažiť nielen mesto Dolný Kubín, ale celý región. To, čo Hviezdoslav znamená v literárnom svete, je Zmeškal pre oblasť hudby. Bol to geniálny muzikant, ktorý komunikoval s najväčšími osobnosťami klasicizmu, ako bol Beethoven, Mozart či Haydn. Keďže pochádzal z Leštín, je našou povinnosťou, zachovať jeho odkaz a zviditeľniť jeho meno. Ak to neurobíme teraz, keď si pripomíname 250. výročie jeho narodenia, tak to už neurobíme nikdy," hovorí riaditeľ umeleckej školy Leonard Vajdulák.
Venované Zmeškalovi
Mikulášovi Zmeškalovi je venovaná výstava, ktorú Oravská galéria sprístupnila vo štvrtok 19. novembra. Piatok a sobota patria medzinárodnej muzikologickej konferencii. Fundovaní odborníci z hudobných kruhov na nich zverejnia doposiaľ neznáme fakty zo života klasicistického hudobníka. Vyvrcholením pásma bude koncert v artikulárnom kostolíku v Leštinách dnes večer s jeho sobotňajšou reprízou v dolnokubínskom evanjelickom kostole. V nedeľu si artikulárny kostol pripomenie 320. výročie pamiatky svojho posvätenia a 250. výročie narodenia M. Zmeškala, ktorý v ňom bol pokrstený.
Chcú vytvoriť dom hudby
Po tomto víkende už návštevníci Dolného Kubína nájdu nezmazateľné stopy po velikánovi hudobného sveta. „Máme tu technickú kópiu Zmeškalovho portrétu, s ktorou nám výrazne pomohla Oravská galéria, je tu kostol v Leštinách, v ktorom si ľudia nájdu propagačné materiály o M. Zmeškalovi. Získali sme tiež grant na nahranie časti jeho skladieb. Jeho kompletná zachovaná tvorba sa tak dostane už budúci rok do Európy," ozrejmuje L. Vajdulák.
Najväčšou ambíciou školy je vytvoriť v Dolnom Kubíne hudobný dom M. Zmeškala na spôsob Beethovenovho a Mozartovho domu. „Evanjelická cirkev chce svoju budovu na Námestí P. O. Hviezdoslava, kde bolo kedysi Centrum voľného času, znova nejako využívať. Radi by sme tam zriadili hudobný dom, ktorý by patril pamiatke M. Zmeškala. Predstavujeme si, že by sa tam nachádzala stála expozícia, prezentovala by sa cez túto kultúrnu ustanovizeň vážna hudba a pôsobilo by pod ňou nejaké známe hudobné teleso," predstavil svoj zámer riaditeľ ZUŠ.
Jeho dielo sa roztratilo
M. Zmeškal odovzdal celé svoje dielo jednému z najväčších hudobných archívov vo Viedni. V tom čase v ňom pracoval jeho priateľ. Ten však o rok a pol nato zomrel a nestihol zaarchivovať všetku Zmeškalovu prácu. Väčšina z nej sa kdesi roztratila. Anna Schirbauer však v Budapešti našla hudobníkov testament, ktorý v ňom dopodrobna spísal svoje dielo. Nedávno sa prostredníctvom médií rozbehla po Zmeškalovej pozostalosti veľká pátracia akcia. Ľudia majú hľadať na pôjdoch, v starých skriniach, šuflíkoch. Doteraz sa podarilo z jeho tvorby zozbierať 15 kvartet a jedna skladba pre violončelo.
Kto bol Mikuláš Zmeškal
Mikuláš Zmeškal sa narodil 19. novembra 1759 v Leštinách a zomrel 23. júna 1833 vo Viedni. Po tom, ako jeho ovdovená matka s malými deťmi odišla z Leštín, usadila sa s nimi v Banskej Bystrici. V roku 1774 Mikuláš nastúpil na Evanjelické lýceum do Bratislavy, na ktorom sa povinne vyučovala aj hudba. Vtedy sa stal pravdepodobne žiakom hudobného skladateľa Antona Zimmermanna. Z tohto obdobia sa zachovali aj jeho prvé sláčikové kvartetá. Nasledovala trojročná právnická prax a skúšky v Pešti, ktoré ho oprávňovali vykonávať právnickú činnosť. Od 1783 žil vo Viedni.
Zamestnaný bol v najvyššom štátnom úrade pre Uhorsko, v Uhorskej kráľovskej dvornej kancelárii, kde sa vypracoval postupne z funkcie prostého koncipistu až na tzv. dvorného sekretára. Neporovnateľne dôležitejšia mu však bola hudba: komponovanie a interpretácia. Vo Viedni čoskoro patril medzi vysoko uznávaných violončelistov. Okrem toho však ovládal aj hru na klavíri, čembale a husliach a vynikal tiež ako hudobný teoretik. Zmeškalovo priateľstvo s Beethovenom sa datuje od roku 1793. Spolu hrávali na domácich koncertoch. V 80. rokoch chodil Zmeškal na hodiny kompozície k W. A. Mozartovi, neskôr k hudobnému skladateľovi a známemu pedagógovi J. G. Albrechtsbergerovi. Udržiaval však priateľské styky aj s inými významnými skladateľmi - J. Haydnom, ktorý mu venoval svoje Kvartetá, op. 20, s J. Czernym, M. Stadlerom, P. Vranickým, či C. M. von Weberom.
V roku 1812 sa Zmeškal stal jedným zo zakladateľov viedenského Spolku priateľov hudby (Musikverein - Gesellschaft der Musikfreunde), v ktorom dlhé roky pôsobil ako člen direktória. Jeho skladateľská tvorba je pomerne rozsiahla a žánrovo pestrá. Písal sonáty pre sólové nástroje, duá, sláčikové kvartetá, ale aj inštrumentálne koncerty a symfónie. Kvartetá vznikali približne v priebehu štyroch desaťročí, od 1755 - 1776 do 1810 - 1820. Od autorovej smrti v roku 1833 boli z nich uvedené iba štyri a to až v posledných dvoch desaťročiach minulého storočia. Zatiaľ čo kvartetá z ranného tvorivého obdobia majú jednoznačne charakter ranného klasicizmu, v posledných dvoch, ktoré prekvapujú svojím rozsahom, sa prejavuje naplno rozvinutý klasicizmus.
