oblémy. Poukázali na to, že niektoré témy ešte nie sú dostatočne prebádané.
FIĽAKOVO. Vo Fiľakove sa dnes konal etnologický seminár o poznatkoch a výsledkoch interetnického výskumu severného Novohradu. Okrem zaujímavých prednášok si účastníci seminára pozreli aj ľudové bývanie v obci Studená a pamätnú izbu a rodný dom spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy v Ábelovej a Polichne.
V piatok sa hovorilo o prozaickom folklóre a hudbe
Etnologický seminár, ktorý sa začal v piatok 20. novembra popoludní, zorganizovalo Občianske združenie Rodná zem a Hradné múzeum vo Fiľakove. Vystúpil na ňom Norbert Varga z Osvetového inštitútu Csemadoku z Dunajskej Stredy. Predniesol svoje poznatky o prozaickom folklóre palóckeho etnika z okolia Fiľakova. Nasledoval Gergely Agócs z Domu tradícií v Budapešti, ktorý hovoril o hudobnej priechodnosti a nepriechodnosti v novohradskom regióne Slovenska.
Vystúpil aj riaditeľ Hradného múzea vo Fiľakove
Ágnes Lengyelová z Palóckeho múzea v Balašských Ďarmotách sa zamerala na používanie sakrálnych tlačí v ľudovom prostredí v župách Novohrad a Hont. Slovenské národné múzeum zastupovala Hana Zelinová, ktorá mala prednášku o etnologických aspektoch doosídľovacieho procesu v 1. polovici 20. storočia na príklade obce Buzitka. Gábor Limbacher z Riaditeľského múzea Vesprémskej župy sa venoval exteriérovým dreveným krížom v Novohrade a širokom regióne. Zároveň sa pokúsil o komparatívnu analýzu.
Posledný prednášajúci, riaditeľ Hradného múzea vo Fiľakove, Attila Agócs rozoberal vo svojom výskume kamenársku obec Konrádovce, ktorá sa niekedy volala aj Amerika alebo Malá Moskva. V záverečnej časti seminára prebehla diskusia o terminologických možnostiach označenia jednotlivých oblastí Novohradu.
„Naším cieľom je poukázať na to, že Novohrad je multietnický priestor. Nežijú a nežili tu len obyvatelia slovenskej a maďarskej národnosti. Na seminári sme začali budovať aj základy ďalšej spolupráce. Chceme, aby náš výskum zmohutnel a zapojili by sa do neho aj študenti maďarských i slovenských škôl,“ vyjadril sa Attila Agócs.
Odborníci si zadefinovali ciele
Na seminári si tím odborníkov zadefinoval ciele, aby sa mohol pustiť do terénnej práce. Prednášky priniesli to, čo sa podarilo vyskúmať v letných mesiacoch. Zároveň boli ukazovateľom smeru, akým sa výskum bude ďalej uberať a čo by sa malo skúmať. „Výskumný program bude trvať niekoľko rokov. Výsledky by sme chceli publikovať. Ľudia by sa mohli oboznámiť s pestrofarebnou minulosťou tohto regiónu,“ spresnil Agócs.
Mnohé prednášky nastolili nové problémy
Seminára sa zúčastnila aj vedúca katedry etnológie a kultúrnej antropológie Univerzity Komenského Marta Botíková, ktorej študenti by mohli robiť terénny výskum práve v okolí Fiľakova. Slovenské a maďarské obce v tomto regióne nie sú až tak preskúmané a prebádané. „Prednášky boli zaujímavé. Mnohé prinášajú nové problémy. Ukazujú, koľko málo sme vedeli z existujúcich výskumov,“ povedala Botíková.
Na seminári nevystúpili všetci výskumníci, ktorí sa ho zúčastnili. Niektoré témy totiž ešte nie sú dostatočne prebádané. Ide napríklad o vinohradníctvo či ľudové rozprávačstvo v Novohrade. Riaditeľ Hradného múzea by sa rád venoval aj histórii miestnych židov a osídľovaniu tohto regiónu Slovákmi z okolia Detvy.
