KONRÁDOVCE. V Konrádovciach v okrese Rimavská Sobota žije posledný kamenár s talianskou národnosťou, Michal Cosentino. Ostatní potomkovia talianskych majstrov už majú slovenskú alebo maďarskú národnosť a rodný jazyk svojich predkov vôbec neovládajú. V minulosti pritom v obci bolo viac ako tisíc Talianov. Mali vlastnú kolóniu a robili v okolitých kameňolomoch.
Z malej obce sa stala veľká dedina
Taliani sa začali do Konrádoviec sťahovať po roku 1895, po spustení ťažby v niekoľkých lomoch. „Na vtedajšie pomery zarábali veľmi dobre. Boli platení od výkonu. Aj preto sa Konrádovciam začalo hovoriť Amerika alebo Malá Moskva,“ ozrejmil riaditeľ Hradného múzea vo Fiľakove a zároveň etnológ Attila Agócs.
Mnoho kamenárskych majstrov odišlo do Čiech
Z malej obce, v ktorej doposiaľ žili len Slováci a Maďari, sa príchodom Talianov stala veľká dedina s takmer 2000 obyvateľmi. V čase najväčšieho rozmachu pracovalo v kameňolomoch 800 majstrov a v kolóne žilo až okolo 1500 Talianov. V Konrádovciach boli bežné priezviská Bizetta, Bruno, Cosentino, Martinelli či De La Maria. Taliani založili aj prvú učňovskú kamenársku školu v republike, ktorá však fungovala len krátku dobu. Neskôr mnoho kamenárskych majstrov s rodinami migrovalo do Čiech či vtedajšej Podkarpatskej Rusi.
Po Talianoch zostalo zvláštne nárečie
Momentálne sú kolónie po Talianoch v obci už zdevastované a v ich bývalých domoch žijú Rómovia. Jediné, čo v Konrádovciach po nich zostalo, je zvláštne nárečie a čadičové náhrobné kamene na cintoríne.
