LUČENEC. Hlavný tréner lučenského Judo klubu Róbert Rác sa v polovici novembra predviedol v Taliansku. Majstrovstiev Európy v džude mužov a žien sa zúčastnil spolu so 750 športovcami, ktorý pricestovali z 47 krajín. Jeho cesta k úspechu však nebola jednoduchá.
Za hodinu musel zhodiť kilo
„Štartovať som mal 13. novembra o 8.15 hod. Napokon mi zápas posunuli na 15.15 hod. Znamenalo to predĺženie nervozity a okrem toho bola predo mnou neľahká úloha. Nastúpiť som mal v kategórii do 60 kg. Pri vážení som mal o kilo viac. V priebehu hodiny som sa musel dostať na predpísanú váhu, pretože by som bol automaticky zaradený do kategórie do 66 kg. Takže som si zašportoval, vypotil sa a o hodinu som bol o kilo ľahší," s úsmevom spomína R. Rác.
Veľkou oporou na šampionáte mu bol jeho budúci svokor, ktorý ho nielen povzbudzoval, ale snažil sa mu pomôcť prekonať nervozitu po oddialení štartu. „Spravili sme si menší výlet k moru. Prezreli sme si lodenicu a tak mi rýchlejšie prešiel čas. Okrem toho ma podporoval aj počas zápasu, za čo som mu veľmi vďačný," podotkol džudista.
Rusi potvrdili svoje kvality
Počas zápasov tradične potvrdili svoje kvality ruskí borci. Na nich stroskotal i R. Rác, no napokon si vybojoval vynikajúcu 5. priečku.
„Všeobecne sú ruskí športovci úspešní vo viacerých druhoch športu, džudo nevynímajúc. Aj v mojej kategórii putoval najcennejší kov práve do tejto krajiny. Z môjho pohľadu sme s Rusom predviedli pekné džudo. Priebeh zápasu bol nasledovný. Najprv som Rusa hodil na juko. Následne som doplatil na nevydarenú techniku sasae. Ocitol som sa na juku a bolo vyrovnané. Vtedy som dostal trest (sido) za stiahnutie súpera k tatami. Nato bol Rus potrestaný za pasivitu a bolo vyrovnané. Sedem sekúnd pred koncom zápasu som padol na ipon po technike sadeigoschi. Pretekár z Ruska ma však potiahol do opráv, pretože prešiel cez Gruzínca a Taliana do bojov o bronz. Stretol som sa s ďalším pretekárom z Ruska, ale z druhej skupiny. Súper ma však zdvihol nad hlavu kontratechnikou te-guruma a dostal ma na ipon. Takže som skončil piaty," opísal priebeh zápasov slovenský reprezentant, ktorý si dosiahnuté umiestnenie veľmi váži.
Náročná príprava na šampionát
Príprava na prestížne podujatie bola náročná. Dva týždne pred šampionátom sa R. Rác zúčastnil majstrovstiev Rakúska, ktoré sa konali v Linzi.
„Bol som dosť unavený. Po majstrovstvách v Rakúsku som schudol 5 kilogramov za týždeň. Takže som deväť tréningov z džuda pauzoval a naberal som kondíciu v posilňovni. V mojom veku je už pomerne náročné vrcholovo sa pripravovať na šampionát. „Vyzápasený" som, akurát tej kondície by som potreboval viac," poznamenal R. Rác.
Úspešný rok lučenského borca
Okrem spomínaných majstrovstiev Európy sa tento rok R. Rác úspešne predstavil na turnaji Svetového pohára, ktorá sa uskutočnil v Budapešti. Odtiaľ si priniesol bronzovú medailu. Skúsený džudista tvrdí, že väčší zážitok mu priniesol práve novembrový šampionát.
„Podujatie v Budapešti trvalo len deň. V Taliansku týždeň. V Lignane bolo o 630 džudistov viac, takže je to neporovnateľné. Okrem toho tu bola fantastická atmosféra, nádherný moderný športový areál a špičkoví športovci. Najtvrdšou konkurenciou boli Rusi, ktorí preferujú silové džudo a Francúzi, ktorí vynikajú technikou," upresnil R. Rác.
Lučenský borec označil tento rok za úspešný. Najväčším problémom sú však sponzori, bez ktorých je zúčastňovanie sa na vrcholných podujatiach v zahraničí nemožné.
„Viete, 65 percent vždy patrí džudu, 25 percent psychike a 10 percent šťastiu. Dostať sa na turnaje nebolo pre mňa jednoduché. Je to náročné najmä z finančného hľadiska. Jeden môj zahraničný turnaj stojí približne toľko, ako dva turnaje pre mladších žiakov (po 10 detí). Práve preto sa nemôžem zúčastňovať všetkých zahraničných podujatí. Je to škoda, ale doba je neľahká. Preto chcem touto cestou poďakovať najmä Milošovi Kelemenovi, p. Seatovi, Dankovi a vynikajúcemu trénerom Dušanovi Spurnému a Michalovi Bokorovi a tiež Lukášovi Navrátilovi, Petrovi Vargovi, Gabovi Čelinskému a Markovi Portelekymu, ktorí mi nezištne pomáhajú a tiež pripravujú lučenských džudistov. Poďakovanie patrí aj môjmu svokrovi Antonovi Oláhovi, ktorý bol mojou veľkou oporou na európskom šampionáte a bezpečne ma doviezol do Talianska," doplnil R. Rác.
Ako hlavný tréner lučenských džudistov podotkol, teší ho, že v meste vyrastajú talentovaní športovci.
„Verím, že sa im dostane patričnej podpory, ktorú si naozaj zaslúžia. Určite sa niektorým z nich podarí v budúcnosti predstaviť na prestížnych domácich i zahraničných podujatiach a získajú lepšie ocenenia, ako som dosiahol ja," podotkol tréner.
Neoceniteľná podpora
Spoľahlivý sprievodca, fanúšik a budúci svokor R. Ráca Anton Oláh má z európskeho šampionátu neopísateľné pocity.
„Som veľkým fanúšikom športu. Možnosť vycestovať do Talianska s Robom bola pre mňa veľkým zážitkom. Počas dlhej cesty som na ňom badal napätie a stres. K šampionátu pristupoval naozaj zodpovedne. Snažil som sa ho ukľudňovať a odpútavať jeho pozornosť od blížiacich sa zápasov, aby na ne neustále nemyslel," spomína A. Oláh. Rovnako ako pre Roba i pre neho bola pre neho najväčším stresom váhová odchýlka po počiatočnom vážení sa borcov.
„Tak to bol teda stres. Robo mal o kilo viacej a hrozilo, že nebude môcť štartovať vo svojej váhovej kategórii. V priebehu hodiny musel schudnúť. Napokon som sa nielen čudoval, ale ho i obdivoval, keď sa mu ho podarilo úmorným snažením zhodiť," opisuje A. Oláh, ktorý sledoval všetky zápasy lučenského džudistu.
„Stál som pri žinenke a doslova som prežíval každý Robov pohyb, či stál alebo bol na zemi. Som hrdý, že Lučenec mal svojho zástupcu na takomto prestížnom podujatí. Piate miesto pre Slovensko spomedzi 47 krajín je naozaj slušné," zakončil A. Oláh.
