VIDINÁ. Varil v rôznych reštauráciách a hoteloch. Osem rokov strávil na výletných lodiach. Varil tam pre mlsné jazýčky ľudí z rôznych krajín. Tam si našiel aj priateľku Katku. Dnes už takmer rok predvádza svoje kuchárske umenie v reštaurácii Furman vo Vidinej, len tri kilometre od Lučenca. Poliak Artur Parol má Slovákov rád. Chcel by ich naučiť zdravšiemu stravovaniu. „Slováci dávajú prednosť mastným jedlám. Nevážia si svoje zdravie," hovorí sympatický kuchár.
Z lode odišiel na Slovensko
Začínal v rodnom Poľsku. „Varil som v mnohých reštauráciách a hoteloch. Neskôr som sa dostal do zahraničia. Keď som pôsobil v jednej rakúskej reštaurácii, dostal som pozvanie variť na výletnej lodi," spomína na jedno z rozhodujúcich období vo svojom živote šikovný kuchár. Chvíľu váhal. Loď, vlny, morská choroba, to všetko mu hodnú chvíľu vŕtalo v hlave. Napokon zvíťazila túžba po dobrodružstve a lukratívnu ponuku prijal. Plavil sa po Čiernom mori. Našiel si tam aj priateľku.
„Na lodi som prežil osem rokov, z toho šesť som robil šéfkuchára. Bol to neskutočný stres. No ani začiatky na Slovensku neboli ružové. Najskôr sme si chceli nájsť prácu v Bratislave, no podmienky pre nás tam boli nevýhodné. Preto padlo rozhodnutie zakotviť vo Vidinej. Rodičia mojej priateľky tu vlastnili rozbehnutú rodinnú reštauráciu," hovorí Artur. Vo Vidinej robí šéfkuchára necelý rok a učí sa zvykom Slovákov. Sú chvíle, keď ich absolútne nechápe.
Chce zmeniť naše nezdravé návyky
„Bol som v šoku, keď mi ľudia začali chodiť do reštaurácie v čase obeda. V Poľku sa hlavné jedlo podáva po štvrtej, to bola pre mňa asi najväčšia zmena. Prekvapený som bol aj z jedál, ktoré si objednávali. Väčšina z nich bola vyprážaná. Slováci nie sú zvyknutí na zdravú kuchyňu," hovorí šéfkuchár.
A pretože mu Slováci prirástli k srdcu, už niekoľko mesiacov sa ich snaží preorientovať na zdravú stravu.
„Na Slovensku neexistuje reštaurácia bez fritézy. Ja som z jedálneho lístka takmer úplne vylúčil všetko vyprážané. Mojím snom je naučiť zákazníkov stravovať sa zdravo. Pochopiteľne, nemohol som to zmeniť zo dňa na deň. Vyplašil by som hostí. Robím to postupne," usmeje sa Poliak. Slováci sú podľa neho konzervatívni. Neradi skúšajú nové veci.
„Mal som tu takých zákazníkov, ktorí ani len nechceli počuť, aby si namiesto vyprážaného rezňa dali napríklad prírodné mäso s brokolicou. No keď ho ochutnali, nevedeli si ho vynachváliť," tvrdí Artur.
Práca mu je koníčkom
Šérkuchárom chcel byť odmalička. „Už ako dieťa som sa motal pri mame v kuchyni. No skôr som jej zavadzal, ako pomáhal. Bol som tam šťastný. Bavilo ma miešať vareškou plnku. Dnes robím to, čo ma baví," hovorí Artur. Vždy skúša niečo nové. Na jeho jedálničku môžete nájsť nielen špenátové halušky či cibuľovú polievku, ale napríklad aj mäso z krokodílieho chvosta. Zákazníci si na novú medzinárodnú kuchyňu zvykli a radi sa vracajú. V reštaurácii ulahodia nielen jazyku.
„Prvé jedia oči, preto musí jedlo aj dobre vyzerať. Keď sa jedlo volá Tortilový klobúk, tak ho upečiem v tvare klobúka. Potom musí jedlo vyhovovať našim chuťovým bunkám, žalúdok je posledný," vysvetľuje šéfkuchár.
Cukor si pomýlil so soľou
Občas sa aj jemu podarí vyrobiť nejaký ten prešľap. „Pamätám sa, ako sme zamenili soľ s cukrom a potom bolo treba navariť za 15 minút polievku pre všetkých hostí. Bola to veru poriadna fuška aj stres," usmieva sa Artur. Varenie v rôznych krajinách berie ako najlepšiu školu.
„V mojom odbore nie je dobré byť dlho na jednom mieste. Aj od zlého šéfkuchára sa dá niečo naučiť. Tu vo Vidinej mi chýba taká zdravá konkurencia. Niekto, s kým by som sa poradil, vymenil si skúsenosti," hovorí. Uvažuje preto o vstupe do klubu kuchárov. Jeho problémom je však čas.
„V práci som prakticky celý deň a večer mnohokrát len zjem, čo vidím v chladničke. Nie nadarmo sa hovorí, že šuster chodí v deravých topánkach," dodá šéfkuchár.
