KALINOVO. Keď u kamaráta zbadal miniatúrnu stavbu zo špajdlí, veľmi sa mu zapáčila. Povedal si, že to skúsi a vyšlo to. Alexander Baláž sa do svojho koníčka zamiloval. Vytvára nádherné diela. Kostoly, domy či chatky. Modeluje takmer každý deň.
Trpezlivosť mu priniesla ovocie
„Začiatky neboli ľahké. No skúšal som to a každé dielko bolo o čosi krajšie. Baví ma to už pätnásť rokov," hovorí Kalinovčan. Prvú chatku, ktorú vymodeloval, daroval svojej vnučke Eliške.
„Potom som sa pustil do katolíckeho kostola, ktorý stojí u nás v Kalinove. Podarilo sa mi v miniatúrnej podobe spraviť aj vernú kópiu evanjelického kostola v Hrabove, Hajnáčke, ale i Trenčiansky hrad," dodá dôchodca.
Na poslednom dielku robil celý rok
„Vážim si ho najviac. Akoby kostolu, čo stojí v Hajnáčke, z oka vypadol. Daroval som ho dcére. Býva v Lučenci," tvrdí pán Alexander. Všetky diela, ktoré doteraz zostrojil, podaroval. Priateľom, rodine, známym.
Výroba takého kostola vraj nie je jednoduchá. „Ako podklad mi poslúži napríklad doska. Podložka musí byť tvrdá. Potom si musím obrázok nakresliť, aby som vedel odhadnúť rozmery. V tomto boli začiatky hádam najťažšie. Najviac ma zdržia a potrápia najmenšie veci, napríklad okná, ktoré niekedy zliepam z menej ako polcentimetrových špajdlí. Pri nich musím použiť pinzetu a, samozrejme, musím mať veľa trpezlivosti a pevné nervy," tvrdí Alexander.
Kalinovský kostolík si nechal
Doma si nechal len dva svoje modely. Chatku a kalinovský kostol. „Manželka mi povedala, že ten je náš, ten si nedáme. Moje diela sú v Tisovci, vo Veľkej Vsi či Lučenci. V nabližšom obdobím chcem spraviť chatku, v ktorej žila rodina mojej manželky. Na pamiatku. To bude moje posledné dielo. Mrzí ma však, že z rodiny sa nikto môjmu koníčku nepriučil. Všetkým sa to veľmi páči, ale skúsiť to nechce nik. Ani moji vnuci. Dnes už deti majú počítače a inú zábavu," tvrdí dôchodca, ktorý sa ani chvíľu nenudí.
