LUČENEC. Katolícka charita v Lučenci pomáha ľuďom bez prístrešia a chudobným rodinám prekonať ťažké obdobie v ich živote. Daniela Nagyová, ktorú oprávnene pokladajú za lučeneckú priekopníčku v starostlivosti o sociálne slabých, pre MY povedala: „Bieda sa prehlbuje. Obracajú sa na nás už nielen bezdomovci a rómske rodiny, ale aj slobodné mamičky a ľudia, ktorí stratili prácu a nemajú z čoho žiť." Cieľom charity je poskytnúť konkrétnu pomoc ľuďom v sociálnej núdzi.
Bezdomovcom pomáhajú každý deň
Bezdomovci. „V uliciach Lučenca sa ich potuluje minimálne dvadsaťpäť. My pomáhame pätnástim. Dávame im oblečenie, potravinové balíčky a teplý čaj. Mnohým z nich sme pomohli vybaviť sociálne dávky i potrebné doklady pre zaradenie sa do spoločnosti. Šaty aj jedlo nám dávajú dobrí ľudia," hovorí vedúca charity pani Daniela.
V charite pracuje už šiesty rok. Naplno až tento posledný.
„Už som na dôchodku, mám viacej času. Minulý týždeň sme vykladali šesť vriec oblečenia. Chýba nám oblečenie pre deti do päť rokov a vecičky pre kojencov," hovorí žena s veľkým srdcom. Privítali by aj kočík pre dvojičky. Pomáhajú budúcej mamičke, ktorá zápasí s chudobou a už čoskoro privedie na svet dve bábätká.
Charita má sídlo na Ulici Dr. Herza. „Mesto nám za symbolickú sumu prenajalo dve miestnosti. Potrebovali by sme však väčšie priestory, kde by sme mohli mať aj práčovňu a sprchy, ktoré by sme veľmi potrebovali najmä pre bezdomovcov," hovorí vedúca charity. Režijné náklady za priestory charity (elektrinu, vodu, telefóny) platia sponzori. Pre bezdomovcov je centrum otvorené každý deň, šaty tu vydávajú trikrát do týždňa - v pondelok, utorok a v stredu.
Rodina bývala v kôlni
V charite pracuje trinásť dobrovoľníkov. „Raz k nám prišla pani s dvoma taškami oblečenia. Na chodbe sa stretla s ľuďmi, ktorým pomáhame. Vypočula si ich príbehy. Dojali ju k slzám. O niekoľko dní prišla opäť so slovami, že by rada ostala a pomáhala. Dnes stojí za pultom a vydáva šaty," približuje príchod jednej z dobrovoľníčok pani Daniela.
Ľudí, ktorí pracujú v charite, spája chuť pomáhať ľuďom. Robia to nezištne. Odmenou im bývajú objatia či pevný stisk ruky. „Raz som na ulici stretla dve deti. Boli sporo oblečené a mali smutné oči. Opýtala som sa ich, či sú hladné. Prikývli. Kúpila som im niečo na jedenie. Na druhý deň som ich stretla opäť. Dievčatka som sa spýtala, či nepotrebujú kredenc, fotelky a koberec. To dieťa vôbec nevedelo, na čo tieto veci slúžia. Bývali na Fabianke v drevenej kôlni. Keď sme to uvideli, muž, ktorý bol so mnou, mal v očiach slzy. Bývalo tam dvanásť detí. Ich matka bola opäť tehotná. Nemali žiadny nábytok, len kachle a poličku so šatami," opisuje Daniela biedu, aká je v mnohých rodinách.
Rodina v súčasnosti býva v lepších podmienkach. V dvoch izbách v staršom dome. Charita im poskytla stavebný materiál i nábytok. „Peniaze nemáme, ale vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí pomôžu," tvrdí pani Daniela.
Vďačné pohľady detí sú najväčšou odmenou
Niektoré rodiny, ktoré potrebujú pomoc, sa hanbia o ňu požiadať, alebo ani nevedia, na ktoré dvere môžu zaklopať. Ľudia z charity aj sami vyhľadávajú ľudí, ktorí ich pomoc potrebujú.
„Navštevujeme štvrte, o ktorých vieme, že v nich žijú chudobné rodiny. Na Vianoce sme varili kapustnicu. Časť z nej skončila v Parnom mlyne za Lučencom a Mikuláš zavítal aj medzi tridsať detí na Čurgove. Vďačné pohľady detí, ktoré možno po prvýkrát videli Mikuláša, sú pre nás najväčšou odmenou," hovorí vedúca.
Nová pobčka vznikla vo Fiľakove
Lučeneckú charitu navštevujú nielen ľudia z Lučenca a jeho blízkeho okolia, ale aj od Fiľakova, kde má charita od januára tiež svoju pobočku. Jej pomoc sociálne slabším rodinám závisí od dobrovoľníkov. Tých je našťastie dosť.
„Posledné hríby, ktoré nám ľudia darovali do kapustnice, som rozdala minulý týždeň. Keď nám niečo chýba, prosbu o pomoc vyhlásime v kostole a o niekoľko dní už k nám ľudia donesú to, čo potrebujeme," dodá pani Daniela
V mene katolíckej charity ďakuje všetkým darcom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k vianočným akciám, či už na vianočnú kapustnicu alebo potravinové balíčky. „Vďaka patrí aj mojim kolegom dobrovoľníkom z charity, bez ktorých by najkrajšie kresťanské sviatky v chudobných rodinách neboli šťastné," dodá pani Daniela.
