KONRÁDOVCE. Jeho predkovia sa do Konrádoviec prisťahovali pred prvou svetovou vojnou. Pochádzali z Talianska. Na Slovensko pricestovali za prácou a lepším životom.
„Rodičia pochádzajú z Kalábrie. Starý otec bol kamenár a otecko kováč. Spolu s nimi sa do Konrádoviec prisťahovali aj ďalšie rodiny. Bolo nás tu zo desať rodín. Talianskych priezvísk tu bolo viac ako slovenských. Postupne sa odsťahovali, pomreli. No v minulosti mali Taliani v Konrádovciach vlastnú kolóniu a darilo sa im. Naša rodina je jediná, ktorá má talianske priezvisko," hovorí Michal Cosentino. Má sedemdesiatosem rokov, ale v žilách mu vraj stále koluje temperamentná talianska krv.
Rodiny vymreli, ostali po nich len mená na cintoríne
„Rád si zaspievam aj zatancujem. Najradšej mám tú svoju „Nerob si ty starosti ,Miško". Čo mám na srdci, to aj na jazyku. Hnevať sa nevydržím dlho. Po kriku je u nás hneď aj smiech," tvrdí posledný Talian z Konrádoviec.
Po taliansky však už nevie ani slovo.
„Zabudol som. Rodičia mi zomreli, keď som mal tri roky. Vychovali ma starí rodičia. S nimi som hovoril väčšinou po taliansky. Zomreli a s nimi sa vytratil aj jazyk mojich predkov. Talianske rodiny vymreli. S priezviskami Casagrande, Guerino či Bruno sa môžete stretnúť už len na miestnom cintoríne. Väčšina tých, ktorí ich nosili, pracovala v neďalekom kameňolome. Boli to kamenári. Aj ja som v ňom pracoval, ešte som nemal ani trinásť rokov. Na pomery, ktoré vtedy boli, zarábali celkom slušne. Starý otec zvykol spomínať, že Konrádovce vtedy volali aj Amerikou. Ťažký život to bol, ale mali sme prácu, nie ako teraz. Mladí ľudia sú doma, nemajú čo robiť a potom len pijú." povzdychne si Michal.
Do príchodu talianskych majstrov boli Konrádovce malou dedinkou. Po ich prisťahovaní sa dedina rozšírila.
„Žilo tu aj vyše 1500 ľudí. Dokonca moji predkovia tu založili aj prvú učňovskú kamenársku školu v republike, no bola otvorená len veľmi krátku dobu. Kolónia je už dávno zdevastovaná. Škoda," povzdychne si Michal.
Vlasť svojich predkov nikdy nevidel
V Taliansku nikdy nebol. „Hoci som v mladosti mal taliansku aj československú národnosť, rodisko svojich predkov som nikdy nevidel. Starý otec často spomínal na svoju vlasť. Chcel sa do Talianska vrátiť. No nikdy sme na to nemali peniaze. Ani neviem, či mám v Kalábrii ešte nejakých príbuzných. Ja som už doma tu, v Konrádovciach. Žije tu vyše tristo ľudí. No voľakedy bývalo v Konrádovciach veselšie. Hrali sme divadlo a ľudia mali k sebe bližšie. Teraz je tu chudoba. Patríme do okresu Rimavská Sobota a sme jeden z najchudobnejších okresov na Slovensku. Tak ako Taliani sem pred vojnou prišli za prácou, tak teraz Slováci cestujú za chlebíkom do cudzieho sveta," dodá posledný taliansky kamenár z Konrádoviec.
