Vitojče u nos, vi pane biskupie, ci vidželi šče jus teľo Gurali po kupie? Takto rýdzo po goralsky privítal biskupa Františka Tondru i stovky poľských, českých a slovenských Goralov v Oravskej Polhore moderátor Štefan Kolenčík.
ORAVSKÁ POLHORA. V nedeľu 24. januára sa v najsevernejšej obci Slovenska stretli štyri stovky slovenských, poľských a českých Goralov.
Z rôznych končín
„Vitojče u nos! Vi pane biskupie, ci vidželi šče jus teľo Gurali po kupie?Pre neznalých goralského nárečia preložíme úvod privítania do spisovnej slovenčiny: Vitajte u nás! Pán biskup, či ste už videli toľko Goralov pokope? Moderátor Štefan Kolenčik takto v goralských rýmoch privítal všetkých: Goralov z oravských dedín Zákamenné, Oravská Polhora, Sihelné, Rabča, Rabčice, Mútne, Zákamenné, Novoť, Hladovka (chýbali Suchohorčania), z opačnej strany Tatier zástupcov rázovitej obce Ždiar, ale aj aktívne združenia Čechov od Jablunkova, či poľských Goralov z viacerých oblastí - sliezskych, živieckych, spišských a podhaľanských. Všetkých sa ich v Oravskej Polhore zišlo takmer štyristo.
Lámanie oblátok
Najmä poľskí Gorali si vo svojom bohatom folklóre zachovali množstvo goralských zvykov.
„Veľmi pôsobivý je najmä zvyk lámania oblátok v období na konci starého a na začiatku nového roku," hovorí pracovník kultúry v Oravskej Polhore Ivan Matis. „V rámci cezhraničnej spolupráce sme sa s tým stretli už viackrát, a vždy je to rovnako pôsobivé. Preto sme chceli tento zvyk ukázať aj tunajším ľuďom."
„Pri lámaní oblátok sa nielenže množstvo ľudí zoznámi, ale začnú k sebe cítiť aj akúsi silnejšiu spolupatričnosť a žičlivosť," dodáva starosta hostiteľskej obce Peter Horváth. Plne s ním súhlasil aj spišský biskup František Tondra: „Všetky podujatia, ktoré ľudí spájajú, sú Bohu milé."
Lámanie oblátok spočíva v tom, že ľudia si navzájom ponúkajú úlomok oblátky, ktorú držia v ruke. Každý ponúkne známym, spolusediacim, potom ich známym, atď. A všetci si s podaním ruky vzájomne zablahoželajú a poprajú veľa zdravia a šťastia, Poliaci sa zvyknú pri podaní rúk neznámemu partnerovi aj predstaviť.
Fotogalériu z podujatia nájdete tu.
Rôzne zvyky, jedna hymna
Folkloristi zo všetkých troch účastníckych krajín pripravili pestrý kultúrny program, takže účastníci stretnutia mohli vidieť nielen rozdiely v goralských krojoch z rôznych oblastí, ale aj v piesňach. Okrem jednej - goralskej hymny Goraľu, czy ci ne žaľ, ktorú napokon spievala akoby jednohlasne celá sála. Špeciálne kultúrne znaky a vedomie vlastnej identity si Gorali udržali aj počas posledných sto rokov, hoci zvyky ostatných regiónov postupne, ale isto v reálnom živote zanikali.
Ešte jedna zaujímavosť: Poľskí antropológovia sa v 60. rokoch 20. storočia snažili v severospišských obciach pričlenených k Poľsku antropologickými meraniami lebiek dokázať poľský pôvod tamojších obyvateľov. Želané výsledky nikdy nedosiahli, pretože drvivá väčšina vzoriek vykazovala dinárske črty z Balkánu. To len opätovne potvrdilo valašský pôvod Goralov.
Kto a odkiaľ sú Gorali?
Gorali sú etnografická skupina žijúca jednak na česko-poľsko-slovenskom pomedzí zhruba medzi Jablunkovom v Česku (vrátane) a severným Spišom na Slovensku (vrátane) a jednak v malých enklávach v (ostatnom) Poľsku, na (ostatnom) Slovensku a na rumunsko-ukrajinských hraniciach. Na území Slovenska (a územiach prv patriacich k Uhorsku, ale dnes pripojených k Poľsku) sa Gorali najneskôr od 18. storočia sami považovali za Slovákov.
Gorali sú charakteristickí špecifickým goralským nárečím poľského pôvodu, ako aj prevažne valašským folklórom.
Gorali tvoria etnicky jednoliaty celok, hovoria prechodným poľsko-slovenským nárečím, pričom ich národné povedomie sa po stáročia vyvíjalo podľa vytýčenia štátnych hraníc Uhorska a Poľska. Na poľskej (haličskej) strane je to povedomie poľské, na uhorskej (slovenskej) slovenské.
Podskupiny:
- sliezski Gorali - PL, CZ
- zywiecki Gorali - PL
- kysuckí (čadčianski) Gorali - SK (aj enklávy v severnejšom Poľsku), enklávy v Rumunsku (pri Ukrajine)
- babiohorskí Gorali - PL
- oravskí Gorali - SK, PL (tzv. Čierna Orava)
- podhalianski Gorali (Podhalania) - PL
- sanckí Gorali - PL
- zagórzanskí Gorali - PL
- pieninskí Gorali - PL
- spišskí Gorali - SK, PL (severný Spiš, vrátane Zamaguria)
Ďalšie slovenské goralské enklávy na severnom Slovensku:
Malé Borové, Veľké Borové, Huty, Liptovská Lúžna, Liptovská Teplička, Pohorelá, Lom nad RimavicouWikipedia, Nové slovo
