Piatok, 27. január, 2023 | Meniny má Bohuš

Teta bola kritická, vysmievala sa dobe

Jej tetou bola spisovateľka Božena Slančíková - Timrava. Zlata Petrivaldská je Timravinou najstaršou príbuznou. Žije v Lučenci so svojou dcérou Šarlotou. Na tetu Boženku často spomína. Vie, aká naozaj bola. Ľudia ju nechápali a odsudzovali, lebo bola iná.

Zlata Petrivaldská je najstaršou príbuznou spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy.Zlata Petrivaldská je najstaršou príbuznou spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy. (Zdroj: ZITA SURÁKOVÁ)

Nezapadla medzi nich.

LUČENEC. Má iskru v oku. Tak ako aj jej teta, spisovateľka Božena Slančíková-Timrava. Pani Zlata Petrivaldská má deväťdesiatšesť rokov. Zmysel pre humor jej nechýba a pamäť jej stále dobre slúži. Na svoju tetu Boženu Slančíkovú-Timravu, jednu z našich najvýznamnejších spisovateliek, často spomína.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

OSpisovateľka si obľúbila mládež aj hus

„Už som ju prežila o dvanásť rokov. Teta Božka zomrela v roku 1951. Mala 84 rokov. S mojim otcom boli dvojičky. Veľmi sa mali radi. V tom čase, keď zomrel môj otec, bola teta v kúpeľoch v Bardejove. Domov prišla práve vo chvíli, keď vynášali z bytu truhlu. Teta sa nahla k nej a zašepkala: Spolu sme sa, brat môj, narodili a spolu aj pôjdeme. Prídem za tebou ešte v tomto roku. Tak sa aj stalo," tvrdí spisovateľkina neter.

SkryťVypnúť reklamu

Timrava mala rada mládež. „Na jej dvore sme hrávali volejbal. Teta Boženka zvykla sedieť na lavičke pred schodmi a pov-zbudzovala nás. Občas sme jej zvykli rozohnať hydinu. Vtedy si trochu pošomrala, ale o chvíľu by znovu za nás bola aj dušu dala. V dome sa jej vždy popod nohy tmolili psík a hus, ktorá sa dožila možno aj dvadsať rokov. Teta ju mala veľmi rada," hovorí pani Zlatka.

Podľa nej žila Timrava vo svojom svete, do ktorého len málokoho pustila. Pozorne sledovala ľudí okolo seba a ich život, aby vo svojej próze vedela verne zobraziť cez vnútorný svet ich dušu. „Bola veľmi citlivá a šikovná. Písala, šila, piekla, varila, ale aj rada tancovala. Mala iskru v oku až do poslednej chvíle," tvrdí Timravina príbuzná.

Pozná tvorbu svojej tety takmer naspamäť

V jej byte zaberajú Timravine knihy a jej busta čestné miesto. Pani Zlatka pozná tvorbu svojej tety takmer naspamäť. Jej srdcu blízke sú najmä prózy Ťapákovci, Tá zem vábna, Ondro Hľozno, Marino súženie i U Kanátov.
„Vo svojich knihách opísala konkrétnych ľudí. Bola kritická i ironická a ľudia jej to dali pocítiť. No ona len písala pravdu. Písať vedela, no rozprávať nie. Myšlienky lepšie vedela dať na papier, ako ich povedať. Keď mala návštevu, ani nie po pol hodine takmer vždy za mnou pribehla, aby som sa ja išla s nimi rozprávať," spomína na roky prežité s Timravou sympatická dôchodkyňa.

SkryťVypnúť reklamu

Timrava mala rada ľudí, ale nevedela s nimi nadviazať kontakt. Často sa pre to hnevala sama na seba.
Počas zimných večerov hrávala mládež karty. „Tetu sme dlho nevedeli nahovoriť, aby hrala o peniaze. Keď už nás mala dosť, vytiahla päť korún a vyhlásila, že bude hrať dovtedy, kým ich neprehrá," smeje sa spisovateľkina príbuzná.

Timrava odmietala vydaj z rozumu

Jej teta sa vraj odmietla vydať z rozumu. Verila v pravú lásku. Zamilovala sa len raz. Do učiteľa z Ábelovej.
„No on bol mladší. Teta sa skamarátila s jeho sestrou. Chodievala k nim takmer denne. Veľa z toho prostredia zachytila v novele Bez hrdosti," tvrdí pani Zlatka.

Timrava sa nikdy nevydala. „Občas zvykla len tak cez plece prehodiť, že keby mala manžela, už by nemohla byť spisovateľkou. Mala rada deti, no po svojich netúžila. V tom čase bývalo v Ábelovej zvykom mať len jedno dieťa. To preto, aby sa nemusel deliť majetok. Ak žena otehotnela, išla na potrat. Robilo sa to po domácky, preto aj veľa mladých žien umrelo," spomína Lučenčanka.

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia ju nechápali

Spôsob Timravinho života bol iný, na aký boli dedinčania zvyknutí. Mnohým preto ležala osamelá žena v žalúdku.
„Keď v roku 1986 uzrel svetlo sveta kontroverzný film Šiesta veta, bola som smutná. Trápilo ma to, ale aj hnevalo, že moju tetu na základe klebiet dedinčanov vykreslili ako labilnú ženu, ktorá si rada vypila. Timrava bola silná žena, vypekala a šila pre celú dedinu," tvrdí najstaršia príbuzná slovenskej spisovateľky. Timrava vraj nemala rada lekárov.

„Povedala to aj svojmu lekárovi Ernestovi Gogossymu. Keď jej hovoril, že sa musí šetriť, povedala mu, že je najväčším despotom, akého kedy stretla. A bola aj veľmi odvážna. Nielen v písaní, ale celom svojom živote. Cez vojnu našu dedinu bombardovali. V tetinom dome bola poľná nemocnica, preto bývala u nás.

Pred bombardovaním sme utiekli zo susednej dediny Madačka. Teta Boženka ostala doma. Všetci sme obdivovali jej odvahu. Jedného dňa, keď paľba utíchla, zašla do svojho domu. Vrátila sa smutná a bledá. Sadla si na stolička a dlho na nej mlčky sedela. Potom povedala, že pod stolom našla mŕtveho vojaka. Ešte dlho po tom sa bála mŕtvych," spomína pani Zlatka, pre mnohých Ara.

Chcela cestovať, no nemala peniaze

Za svoje knihy dostávala Timrava málo peňazí. „No nesťažovala sa. Bola skromná. Jej prvý väčší honorár, sedemtisíc korún, dostala štyri roky pred smrťou. Bolo to v roku 1947, kedy získala titul národná umelkyňa. Z peňazí sa netešila. Hnevalo ju, že ich nemala vtedy, keď bola mladšia a veľmi túžila cestovať. Mala rada moju dcéru Vierku, ktorá už tiež nie je medzi živými. S tými peniazmi tieto dve spriaznené duše hrávali karty," povie Ara.

Pre Boženu Slančíkovú bola rodina všetkým

„Teta rada nosila biele šaty. Keď jej zomrela mama, odložila ich do skrine a obliekla si čierne. Kým vládala, žila vo svojom dome v Ábelovej. Potom sa presťahovala k nám do Lučenca. Bývali sme na Partizánskej ulici. Mala izbu hneď vedľa nás. Nevedela si zvyknúť na život v meste. Chýbal jej náš chotár i obľúbená studnička. Aj ľudia, pre ktorých bola často tŕňom v oku. Tešila sa, keď si lučenecký divadelný krúžok dal po nej meno. Keby Timrava nežila na Slovensku, určite by bola spisovateľkou európskeho formátu," uzatvára rozprávanie o svojej tete Zlata Petrivaldská. Bývalá učiteľka žije so svojou druhou dcérou Šarlotou v Lučenci. Tridsiateho januára oslávi 96 rokov a je najstaršou príbuznou spisovateľky Boženy Slančíkovej Timravy.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  2. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  4. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Už len dnes: Predplatné SME.sk za jedinečnú cenu 30 eur
  8. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 218
  2. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 4 803
  3. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 3 653
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 342
  5. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 618
  6. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 550
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 536
  8. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 486

Blogy SME

  1. Jaroslav Kmeť: Ako na krízu?
  2. Anton Kaiser: Fašiangové tvorivé dielne
  3. Jozef Stasík: M-Pesa - Ako jednoduchá mobilná platba ovplyvnila krajiny Afriky
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Brestov
  5. Paula Kentošová: Ty hnusná teta. Áno, ty.
  6. Helena Michlíková: Domov
  7. Anna Miľanová: Z okna - pohľady do sveta... 2006
  8. Tupou Ceruzou: Modrá koalícia
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 492
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 17 175
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 987
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 918
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 5 032
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 715
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 685
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 330
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Vjazd do Rimavských Janoviec

Za túto nezvyčajnosť vďačí dedina svojej lokalite v blízkosti okresného mesta.


1 h
MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


5 h
Pohľad na Halič zo zámku Galicia Nueva.

Pokračovanie rozbehnutých projektov, to je jedna z hlavných priorít samosprávy obce Halič.


7 h
Ilustračná fotografia.

Prinášame veľký prehľad rodičovských príspevkov a dávok.


13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Jaroslav Kmeť: Ako na krízu?
  2. Anton Kaiser: Fašiangové tvorivé dielne
  3. Jozef Stasík: M-Pesa - Ako jednoduchá mobilná platba ovplyvnila krajiny Afriky
  4. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Brestov
  5. Paula Kentošová: Ty hnusná teta. Áno, ty.
  6. Helena Michlíková: Domov
  7. Anna Miľanová: Z okna - pohľady do sveta... 2006
  8. Tupou Ceruzou: Modrá koalícia
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 492
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 17 175
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 7 987
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 918
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 5 032
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 715
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 685
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 330
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu