VEĽKÝ KRTÍŠ. Vdychuje život fujarám, píšťalkám i koncovkám. Vzácnych kúskov vytvoril rodák z Detvianskej Huty už veľa. K jednej si však vytvoril osobitný vzťah. Vyrábal ju dva roky.
Talent zdedil po starom otcovi
„Môj starý otec bol dedinský kováč, ale mal rád aj drevo. Vyrábal píšťalky. Pochytil som od neho zručnosť k drevu a ešte čosi navyše - hranie. Aj on mal talent na hru. Napriek tomu, že mi chýba článok prsta, ktorý mi odtrhlo pri úraze, vedel som zahrať na píšťale aj tie najťažšie pesničky. K fujare som sa dostal neskoršie. Tie boli na Detvianskej Hute pre mnohé rodiny nedostupné, lebo boli drahé," hovorí Ján Trebuľa.
Veľa piesní pochytil od mamy. „Rada spievala. Keď mi zomrel otec, mama ubytovala v našom dome učiteľa, len aby sme si niečo privyrobili. V tej dobe každý poriadny učiteľ vedel hrať na viacerých hudobných nástrojoch.
Vždy, keď som mal čas, počúval som ho a sám skúšal niečo zafidlikať," tvrdí sympatický dôchodca. Dlhé roky hrával v kapele na saxafón, ale vie hrať aj na harmonike, husliach, píšťale, klavíri aj fujare. „Ani na jednom však nie tak, ako by som chcel," zasmeje sa.
Na fujare sa naučil hrať za týždeň
Prvú fujaru si kúpil od výrobcu Antona Ľuptáka, ktorý bol aj vynikajúcim muzikantom. „Povedal mi, vyber si. Nuž som si vybral takú, čo hrala najkrajšie a najlepšie ladila. Keď som o týždeň prišiel za ním s tým, že už viem na fujare hrať, neveril mi. Obvinil ma, že si vymýšľam," spomína majster Trebuľa.
Od tanečnej hudby prešiel k ľudovej. Ako sólista sprevádzal na rôznych festivaloch folklórne skupiny z Veľkého Krtíša a Dolnej Strehovej. Každému jednému nástroju, ktorý zhotoví, sa teší. „Nebolo ťažké naučiť sa vyrezávať. Najťažšie bolo pozháňať si nástroje na vyrezávanie. Rôzne špeciálne hoblíky či vrtáky. Takto som vyrezal už asi 140 veľkých fujár," povie rezbár.
Väčšinu podaroval rodine, známym či kamarátom. Len tak, na pamiatku. Niektoré si u neho objednali ľudia pre svojich známych do zahraničia. Tak sa jeho fujary dostali do Japonska, Číny, Peru, ale napríklad i do Ruska či Argentíny. Okrem nástrojov robí aj pažby na zbrane a rukoväte nožov. Svojej záľube sa venuje už vyše tridsať rokov.
Vyrezával ju dva roky
Medzi fujarami, ktoré si nechal doma, je aj tá, ktorá mu najviac prirástla k srdcu. „Možno preto mám k nej taký blízky vzťah, že som sa nad ňou skláňal dlhé dva roky. Chcel som, aby bola niečo extra. Vyrezal som na ňu kostolík, ktorý stojí v Detvianskej Huti, ale aj hrob svojich rodičov. Nachádzajú sa na nej lipy, ktoré rastú pred kostolom i salaš z Podkriváňa. Dal som si záležať na každom detaile," tvrdí otec šiestich detí, ktorý celý svoj pracovný život prežil v bani.
