ČESKÉ BREZOVO. Hovorí, že prilby ho priťahovali už od detstva. Dnes vlastní najväčšiu zbierku hasičských prilieb na Slovensku. Ocitol sa však vo finančnej núdzi a tak plánuje časť zbierky predať. Záujem o ňu prejavilo jedno slovenské múzeum.
Za každou prilbou sa skrýva príbeh
Pavel Pokorádi z Českého Brezova bol dvadsať rokov hasičom. Neobvyklému koníčku sa venuje už šestnásť rokov. Zberateľ vlastní takmer tristo vzácnych exponátov. Za každou prilbou sa skrýva príbeh človeka.
„Mal som aj prilbu, ktorú nosil na hlave kapitán, ktorý už nežije. Zomrel tragicky. Pred jeho smrťou sme si stihli vymeniť niekoľko listov. Velil ôsmemu bataliónu newyorských hasičov. Po teroristickom útoku na Dvojičky pomáhal zachraňovať ľudí z druhého mrakodrapu, čo sa mu stalo osudným. Pri záchrane života iných zahynul. Napísal som mu list, ktorý si už nestihol prečítať. Z Ameriky som viackrát dostal helmy, ktoré boli ešte zadymené," tvrdí zberateľ.
K prvej prilbe sa dostal, keď mal deväť rokov. „Počas vojny boli v okolí Českého Brezova ťažké boje. Padlo tu veľa vojakov. Jeden starký z dediny mi opísal miesto, kde padol nemecký vojak. Na tom mieste som našiel jeho helmu. Priniesol som ju domov a ukryl v sene. Keď mi na to prišli, vyvadili ma. Musel som ju odniesť naspäť, aby mal dotyčný vojak po smrti pokoj," spomína Pavel.
Je členom rôznych zberateľských organizácií
Prvú prilbu mu do zbierky daroval Kokavčan Ondrej Gergeľ. Má minimálne 140 rokov. Pavel Pokorádi vie o svojich prilbách pútavo rozprávať. „Táto je z Nového Zélandu, kde má sídlo medzinárodná organizácia zberateľov hasičských prilieb. Aj ja som jej členom. Vstúpil som tiež do Britskej asociácie zberateľov policajných insígnií," hovorí Brezovčan.
Vo svojej zbierke má takmer štyridsať amerických prilieb. S týmto počtom vraj prekvapil aj mnohých svetových zberateľov. Vďaka nim poznajú České Brezovo, malú dedinku v okrese Poltár, aj v ďalekej Amerike.
Počas svojej zberateľskej anabázy sa stretol s rôznymi ľuďmi. Ochotnými aj neochotnými. „Raz som poprosil o prilbu nemenovaného policajného veliteľa z Anglicka. Odpísal, že prilbu mi v žiadnom prípade nemôže dať, pretože je to kráľovský majetok. Tento neúspech ma však neodradil. Napísal som druhému veliteľovi a ten mi poslal kompletný výstroj aj s píšťalou. Všetko je to o ľuďoch," tvrdí zberateľ.
Vo svojej zbierke má aj prilbu zo skla
Prilby, ktoré vlastní, sú vyrobené z rôznych materiálov. „Z kože, mosadze, umelej hmoty, ale i z kovu. Podľa toho aj vážia. Tie najťažšie majú aj dva kilogramy. Mnohé nápadne pripomínajú vojenské prilby daného štátu. Medzi moje naj-vzácnejšie a zároveň aj najstaršie patria prilby z Uhorska, ktoré pochádzajú z roku 1852," povie zberateľ.
Prilby v jeho zbierke pochádzajú z viac ako tridsiatich krajín. Napríklad z Číny, Mongolska, Brazílie, Nového Zélendu, Tanzánie, Holandska, Belgicka, ale i z exotickej Tasmánie. „Mám aj tie najmodernejšie, ktoré majú dvojité sklo. Takéto prilby vydržia aj extrémne vysoké teploty," tvrdí Pavel.
Najdrahšie ho vyšla prilba, ktorá pochádza z Austrálie. „Zaplatil som za ňu až päťsto dolárov a to bolo v čase, keď mal dolár na trhu inú hodnotu. No mám aj takú, ktorú nikto nemal na hlave. V poltárskych sklárňach mi ju k narodeninám dala zhotoviť moja známa. Je zo skla a vyzerá dobre," povie zberateľ.
Na poštovné dal tisíce, listy písal každý deň
V snahe získať ďalšie kúsky do svojej zbierky písal listy do celého sveta takmer každý deň. „No už som od toho upustil, je to finančne veľmi nákladné. Teraz už napíšem len jeden alebo dva listy za týždeň. Ostal som sám so synom a z invalidného dôchodku sa vyskakovať nedá. Kým sme mali na Slovensku ešte koruny, mal som presne zrátané, koľko peňazí som minul na poštovnom. Bolo to okolo 180-tisíc korún," dodá.
No boli to podľa neho dobre investované peniaze. Rozšíril si zbierku a zároveň sa zdokonalil v anglickom jazyku. Už raz bol nútený časť svojej zbierky predať. Nemal inú možnosť, potreboval peniaze. Vtedy mal ponuky aj zo zahraničia, no chcel, aby jeho zbierka zostala na Slovensku.
„Skončila u zberateľa v Liptovskom Hrádku. Bol to už starší pán, ktorý sa jej veľmi potešil. Boli to kusy, ktoré pochádzali z 19. storočia," hovorí Pavel. Momentálne zvažuje predať ďalšie exponáty. „Záujem o ne prejavilo jedno slovenské múzeum. Vyzerá to nádejne. Rozlúčiť sa dokážem len s hasičskými prilbami, s britskými policajnými nie. V ich zbieraní by som chcel pokračovať, pokiaľ budem vládať," naznačí budúcnosť majiteľ najväčšej zbierky prilieb na Slovensku.
