FIĽAKOVO. Málokto je taký všestranný talent ako Zoltán Kovács z Fiľakova. Maľuje, vyrezáva a rozumie aj koži. Vyrába brošne, tašky a náramky. Tieto vlohy má vraj po svojich predkoch. V ich rodine sa našli viacerí umelci. Jablko ani v jeho prípade nepadlo ďaleko od stromu. Obidve dcéry totiž rozumejú štetcu a okrem toho staršia vyrába kožené ozdoby, mladšiu baví poézia.
Ako prvé ho za srdce chytilo maľovanie
„Svoju prvú olejomaľbu som namaľoval, keď som mal osem rokov. Neskôr som navštevoval ľudovú školu umenia, kde som sa veľa naučil," hovorí maliar. To, že je ozajstný majster štetca, dokázal na mnohých súťažiach, na ktorých získal rôzne ocenenia.
„Mojou túžbou je vždy napredovať dopredu a spoznávať nové techniky. Skúsenosti získavam z odbornej literatúry aj z internetu." Naposledy skúšal techniku leptania na medený plech.
„Na plech sa nanesie vrstva z vosku, do ktorej sa leptá obraz. Do rýh sa nanesú farby. Výsledok je naozaj krásny. Veľmi pekná je aj práca s pastelom, olejomaľba, drevolit či lynolit. Maľujem na papier, plátno i drevo," vyratúva Zoltán.
Obrazy vyjadrujú jeho pocity
Svoje obrazy už vystavoval po celom Slovensku. Spolupracuje s Novohradským osvetovým strediskom. Ateliér má vo svojom byte. „Bývame v štvorizbovom byte, a tak si môžem dovoliť mať jednu izbu pre seba a môj koníček. Len keby toho času bolo viac. Som vodičom kamiónu, takže som na cestách aj niekoľko dní," povzdychne si Fiľakovčan. Maľovanie znamená pre neho relax, v ktorom ho podporuje celá rodina.
„Na väčšom obraze pracujem približne dve-tri hodiny. No viem byť aj rýchly. Manželke som namaľoval malé obrázky do kuchyne za desať minút," pochváli sa Zoltán. Inšpiruje ho takmer všetko. „Keď sa mi niečo zapáči, odfotím si to alebo hneď namaľujem. K niektorým fotkám sa vrátim aj po roku. Záleží to od mojej nálady. Keď som šťastný, maľujem krajinu a prírodu. Keď mám starosti, moje obrazy sú veľmi surrealistické. Na mojich obrazoch je poznať, akú náladu som mal v danej chvíli," tvrdí maliar. V jeho ateliéri nájdete aj obrazy, ktoré začal, ale nedokončil. „Je ich dosť a netuším, či ich vôbec niekedy dokončím" dodá.
Má rád aj vôňu dreva a kože
Jeho druhou záľubou je rezbárstvo. „Vyrezával aj môj starý otec. Prvú sošku som začal vyrezávať, keď som mal desať rokov, no dodnes som ju nedokončil. Z množstva malých či väčších sôch, ktoré som vyrezal, mi je najbližšia podobizeň Ježiša," tvrdí Zoltán.
Vôňu dreva miluje tak ako vôňu farieb a kože, z ktorej sa mu podarilo zhotoviť už niekoľko vydarených tašiek, náramkov a brošní. „Ja som už raz taký. To, čo ma zaujme, chcem aj vyskúšať. A skúšam to dovtedy, kým sa mi moje dielo nepáči a nie som s ním spokojný," dodá Zoltán.