V roku 1953 mal Milan Kojnok trinásť rokov. Hoci bol ešte len dieťa, citlivo vnímal zmenu meny, ktorú ľudia niesli ťažko. Mnohí ju nazvali peňažnou lúpežou, pretože za deň prišli o svoje celoživotné úspory. Dôchodcovi z Poltára tieto časy pripomína aj hladová koruna.
POLTÁR. Milan Kojnok je dôchodca. Hoci nie je numizmatikom, doma starostlivo ukrýva niekoľko vzácnych bankoviek. Medzi nimi aj jednokorunovú štátovku z roku 1953 a takzvanú hladovú korunu.
Sľuby praskli ako bublina
„Rok 1953 sa zapísal do dejín nášho národa ako veľmi zlý. Prezident Zápotocký pred ľuďmi do poslednej chvíle nepovedal, že bude peňažná reforma. Zovšadiaľ sme len počúvali o tom, aká je naša mena pevná, že sa niet čoho obávať. A potom jeho sľuby praskli ako bublina," spomína na ten rok Poltárčan.
Reforma sa pripravovala s pomocou Sovietskeho zväzu.
„Schválili ju v máji. Mnohé rodiny tak prišli o celý svoj majetok. Peniaze pálili v kachliach. Odrazu prestali mať cenu. Staré platidlá za nové menili v pomere 50:1. To znamená, že za päťdesiat korún ste dostali korunu. A ešte to bolo aj limitované. No už si nespomeniem, koľko peňazí si mohla vymeniť rodina na jedného člena," hovorí dôchodca. Mnoho ľudských osudov poznačila menová reforma. Nadávali na nové platidlo, na Sovietsky zväz i prezidenta a doma si starostlivo ukrývali propagandistický leták - hladovú korunu.
Letáky zhodili aj neďaleko Poltára
„Šírenie letákov bolo vtedy prísne zakázané. Zhadzovali ich z balónov. Jeden balík dopadol aj neďaleko Poltára. Našli sme ho a mamky z neho ušili parádne obrusy. Niekoľko hladových korún som si odložil. Na pamiatku, na dobu, ktorá poznačila veľa ľudských osudov. Ľudia prišli o úspory a mnohí aj o ilúzie," tvrdí Poltárčan.
Na hladových korunách, ktoré sa k nám dostali zo západu, boli heslá, ktoré vyzývali ľudí, aby sa zjednotili a postavili proti vtedajšiemu režimu.
„Bolo tam napísané aj to, že režim slabne a bojí sa ľudí, v ktorých je moc a pri ktorých stojí slobodný svet. Ľudia z ostatných krajín, ktoré zotročil Sovietsky zväz, sa zjednocujú a pridajú sa k nám. Platiť sa síce nimi nedalo, ale keď sme si prečítali výzvy na nich, chvíľu mali sme chuť niečo zmeniť," spomína Poltárčan, ktorý chce hladovú korunu zachovať aj pre svojich pravnukov.
