KALINOVO. Bicykel neodmysliteľne patrí k jeho životu. Prvý dostal, keď mal trinásť rokov. Za dobré vysvedčenie.
„Bol to favorit. Veľmi som sa mu potešil. Vtedy sa vlastne zrodila moja láska k bicyklovaniu," hovorí Vladimír Melo. Odvtedy prešlo už štyridsať rokov.
Vzťah k bicyklu ovplyvnil aj výber jeho povolania. Stal sa učiteľom telocviku a z koníčka sa postupne stal nielen životný štýl, ale aj profesionálne súťaženie. Zúčastnil sa majstrovstiev Československa, Slovenska a na dvoch kolesách zabojoval aj na majstrovstvách sveta.
Pádov bolo neúrekom
Pádov a boľačiek mal neúrekom. „Raz som si pri tréningu nedal pozor a narazil som do vlečky. Mal som otras mozgu, zlomený stavec a ruku. Trvalo mi takmer rok, kým som sa dal dokopy," spomína pedagóg, v súčasnosti riaditeľ základnej školy.
Úraz utrpel aj počas štúdia na vysokej škole. Pri bicyklovaní spadol a zlomil si ľavé zápästie. „Mal som šťastie, že som si ešte pred pádom stihol porobiť všetky skúšky," usmeje sa Brezničan.
Už tridsať rokov je členom Cykloklubu Poltár, ktorý organizuje aj známy cyklomaratón Poltár - Dukla - Poltár. Mottom toho posledného bolo: „Nelámte rekordy, kto absolvuje cyklomaratón, je dobrý".
Derie už dvanásty bicykel
„Bicyklovanie je cesta k zdraviu. Pri ňom nemusíte lámať rekordy, stačí sa pravidelne bicyklovať a hneď sa budete cítiť lepšie. Mne sa vďaka nemu podarilo schudnúť a udržať sa v dobrej kondícii," tvrdí bicyklista. Bicykel ho poslúcha, je s ním akoby zrastený.
„Deriem už hádam dvanásty bicykel. Každý nový, ktorý som si kúpil, bol vždy o niečo lepší ako ten predchádzajúci. Dnes sa dajú kúpiť pomerne dobré bicykle. Medzi absolútnu špičku patria karbónové bicykle. Tie stoja od 5 000 eur vyššie. Ale taký lepší bicykel kúpite už aj za 2 000 eur," hovorí Melo. Ak k tomu prirátame špeciálne oblečenie, zistíme, že bicyklovanie je finančne náročný koníček.
Vodiči nie sú k cyklistom ohľaduplní
Melo sa za tie roky stal vzorom pre mnohých cyklistov. Sviatočných aj takých, ktorí bojovali o titul. Bicyklovanie je pre neho cesta, ktorá ho priviedla k novým priateľstvám, skúsenostiam, poznaniam, k smiechu aj slzám.
„Bicyklovanie po našich cestách nie je bezpečné. Vodiči sú neohľaduplní a mnoho protagonistov skončilo pod ich kolesami. Naposledy pri dopravnej nehode umrel môj kamarát Paľko Sýkora. Bol to úžasný človek, pre ktorého bol bicykel verný spoločník," opisuje smutnejšiu stránku cyklistiky.
K tej veselšej patrí napríklad príhoda s veľkým čuvačom. „Vybrali sme sa smerom z Ábelovej na Piešť. Odrazu sa na nás z jedného dvora vyrútil statný čuvač. Doskakoval a doskakoval. Kamarát to vyriešil svojsky. Otočil sa a spustil na neho ešte väčší brechot. Pes sa zľakol a ušiel so stiahnutým chvostom."
Taliansko ho nadchlo najviac
Na bicykli precestoval kus sveta. „Najviac ma za srdce chytilo Taliansko. Stretlo sa nás tam okolo päťtisíc cyklistov. Bola tam úžasná atmosféra, krajina, ľudia. Obyvatelia nás tam brali úplne inak ako tu, na Slovensku. Povzbudzovali nás a vodiči sa k nám správali ohľaduplne," tvrdí sympatický pedagóg. Na dvoch kolesách prejazdil celé Slovensko.
„Za rok som spravil aj vyše 20- tisíc kilometrov. Teraz je to už menej. Funkciou riaditeľa školy mi pribudlo viac pracovných povinností," priznáva Melo, ktorý sa profesionálne chce bicyklovaniu venovať ešte dva roky.
„Potom ho zakvačím na klinec. Bicyklovaniu sa budem venovať už len rekreačne. Budem chodiť na výlety s rodinou alebo kamarátmi. Bicyklovať sa budem dovtedy, kým budem vládať. Šliapanie do pedálov, to je útok na tuky, choroby i lenivosť. Pre mňa znamená životný štýl, ktorého sa nemienim vzdať," dodá bicyklista z Brezničky.
