RIMAVSKÁ SOBOTA. Ďalšími vystavovanými predmetmi mesiaca v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote sú tentoraz železné žehličky. Pochádzajú väčšinou zo začiatku 20. storočia.
Práca s ťažkou žehličkou nebola jednoduchá
Železné žehličky nachádzajúce sa v zbierkovom fonde GMM sa nezohrievali elektrickou energiou, ale vkladaním žeravého dreveného uhlia.
"Zaujímavý je tiež ich vzhľad s uzávermi na poklopoch tvarovanými do rozmanitých zoomorfných či antropomorfných podôb. Okrem železných sa v múzeu nachádzajú tiež žehličky mosadzné či liatinové. Hoci žehlička je dnes bežnou pomôckou v domácnosti, v minulosti práca s ňou nebola jednoduchá, keďže jeden exemplár váži minimálne tri kilogramy," vyjadril sa zástupca riaditeľky GMM Dalibor Ďuriš.
Zaujímavá história
Podľa neho má hladenie odevu a žehlenie za sebou niekoľkotisícročnú históriu. Spočiatku bolo známe hladenie za studena pomocou sklenených valcov a mangľovacej dosky s valčekom, pri ktorom bolo potrebné vyvinúť na textíliu pomerne veľký tlak. Predchodkyne žehličiek sa však objavili už v starovekom Egypte. Boli drevené alebo kostené a mali rozohriate bronzové platne. Prvá skutočná žehlička mala podobu panvice s jednou rúčkou a rovným dnom, ktorá bola naplnená žeravými uhlíkmi a horúcim pieskom. Žehlilo sa pomocou nej v Číne asi v 1. tisícročí pred n. l.
"Žehličky, tvarovo pripomínajúce tie dnešné, sa začali objavovať v 16. storočí. Ohrievali sa na otvorenom ohnisku, no postupne sa prešlo na používanie dutých žehličiek zahrievaných nahriatym kusom železa zasunutým vo vnútri, ako aj vkladaním žeravých uhlíkov. V súvislosti s vynálezom liatiny vznikali tiež odlievané
žehličky na plyn, benzín, petrolej či paru," doplnil Ďuriš.
